Manažéri v interkulturálnych organizáciách

Manažéri v interkulturálnych organizáciách

Príchod mnohých zahraničných investorov a korporácií nastoľuje novú dôležitú požiadavku i pre samotných manažérov na Slovensku. Musia budovať novú firemnú kultúru, ktorá by rešpektovala domáce tradície, ale aj nové rozdiely, ktoré prichádzajú spolu so zahraničnými partnermi. Firemnú kultúru vytvára spoločná história, tradície, spoločenské zvyky a skúsenosti. Rovnako ju tvorí správanie sa voči vlastným zamestnancom a klientom. Firemná kultúra sa môže prejaviť aj pri fúzii firiem, či vstupu zahraničného konkurenta na trh. Takáto zmena firemnej kultúry môže priniesť rôzne nejasnosti. Preto musí manažér ovládať interkultúrnu komunikáciu, ktorá vzniká ako produkt globalizačných a internacionalizačných procesov v hospodárskom živote, čoho prejavom je vznik a fungovanie čoraz väčšieho počtu multikultúrnych podnikov. V takýchto podnikoch sú väčšinou zamestnaní ľudia z rôznorodého sociálneho, národného, etnického a náboženského prostredia, ktorí si do byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">organizácie prinášajú svoju kultúru, jazyk, zvyky a iné charakteristické črty svojho národa a rasy. S takýmto problémom sa musí manažér vysporiadať (napr. pomocou interkulturálneho vzdelávania). V tomto systéme si všetci musia uvedomiť princípy vlastnej kultúry a na tomto základe sa snažiť tolerovať iných ľudí. Čiže interkulturálne vzdelávanie je zamerané na pochopenie a akceptovanie princípov konania iných ekonomika/ziskavanie-zamestnancov/" class="wiki-link" title="Viac o: zamestnancov">zamestnancov a manažérov. Takéto vzdelávanie prebieha v rámci outdoorových cvičení (najmä na Tusonovom modeli).

Vzdelanie a prax manažéra (predpoklady na získanie manažérskych schopností)

Na zastávanie manažérskych postojov sa vyžadujú určité všeobecné vlastnosti, ale v závislosti od kategórie manažérov aj špecifické vlastnosti. Na vykonávanie manažérskej funkcie, najmä vrcholovej je nevyhnutná osobitná teoretická príprava a dlhoročná prax, vďaka ktorým manažér môže nadobudnúť potrebné znalosti a zručnosti. Samozrejme dôležité sú aj určité charakterové vlastnosti človeka. Vzdelanie sa považuje za dôležitý prostriedok formovania schopností potrebných na vykonávanie manažérskych funkcií, osobitne u vedúcich manažérov. Potvrdzuje to rozšírená mienka, že vzdelané osoby sú pre manažérske povolania úspešnejšími kandidátmi než menej vzdelané, alebo že so vzdelaním možno dosiahnuť oveľa skôr vysoké manažérske posty, ako bez neho, hoci ani tento výsledok nie je 100%-ný. Pretože doklad o absolvovaní špecializovanej školy ešte nezabezpečuje schopnosti potrebné na vykonávanie manažérskych funkcií. Z tohto vyplýva, že potrebné manažérske schopnosti možno získať len v kombinácii štúdia s dlhoročnou praxou. Hoci na zastávanie manažérskych povolaní a najmä tých vrcholových je veľmi potrebná dlhoročná prax, ich vykonávanie sa neviaže na vopred predpísaný počet rokov. Pre výber manažérov nie sú apriórne rozhodujúce formálne kritéria, ale schopnosť človeka preukázaná dosahovanými výsledkami práce. Zo skúmaní kvalít manažérov a výberu kandidátov na manažérske povolania vyplýva, že pri obsadzovaní manažérskych miest a postupe na vyšší stupeň manažmentu v organizáciách majú významnú úlohu aj ich určité osobnostné vlastnosti. V tomto smere existujú pozitívne činitele, ktoré podporujú povýšenie ( napr. schopnosť komunikácie, ctižiadosť a iné), rovnako ako aj negatívne činitele, ktoré sú prekážkou k ďalšiemu postupu (napr. agresivita, nerešpektovanie pravidiel a iné). Výchova manažérov a zdokonaľovanie ich manažérskych schopností má dve stránky. Jednu stránku tvorí nadobúdanie vedomosti o manažmente a o iných oblastiach poznania, ako aj o spôsoboch ich použitia v praxi. A druhú stránku tvorí skutočné osvojovanie si praktických skúsenosti, na čo firmám slúžia rôzne metódy (napr. funkcie pomocných manažérov a iné).