Referát sa zaoberá citátmi, citovaním a citáciou v akademickej praxi. Vysvetľuje dôležitosť presného uvádzania zdrojov, techniky citovania a etické normy, ktoré by mali autori dodržiavať pri písaní svojich prác.
- Citát je doslovný text prebraný z iného zdroja a musí byť správne uvedený.
- Citovanie je proces, ktorý zabezpečuje identifikáciu prameňov a dodržiavanie etických noriem.
- Existujú tri techniky citovania: číselné odkazy, priebežné poznámky a metóda prvého údaja a dátumu.
<h4>OBSAH </h4> <p> </p> <p>1. Citát</p> <p>2. Citovanie</p> <p>3. Citácia</p> <p>4. Zoznam bibliografických odkazov</p> <h4>1. Citát</h4> <h4>Citát – z anglického quotation</h4> <p>Citát je doslovný text prebratý z nejakého zdroja. Citáty cudzích myšlienok, prebratie výsledkov, kópií a podobne musia byť vždy zreteľne a presne zaznamenané a musí byť pri tom použitý ich prameň. Neuvádzanie zdrojov sa povazuje za plagiátorstvo. Rovnako neprístupné je aj počítačové pirátstvo, čiže používanie cudzích myšlienok alebo iných zdrojov informatika/zaznamenavanie-informacii/" class="wiki-link" title="Viac o: informácií">informácií, ktoré majú formu počítačových súborov. </p> <p> </p> <h4>Citáty sa od hlavného textu musia oddeliť úvodzovkami</h4> <p>Odporúča sa, aby sa citáty dlhšie ako štyri riadky písali odlišným typom písma, prípadne aby všetky riadky citátu boli odsadené od ľavého okraja. V každom prípade sa musí uviesť ich prameň a text dať do úvodzoviek.</p> <h4> </h4> <h4>Citát uvádzame v jazyku, v ktorom je písaná práca</h4> <p>Ak v citáte vynechávame nejaké slová, musíme to urobiť vždy tak, aby sa nijako nezmenil význam citovaného textu. Na mieste vynechania napíšeme tri bodky. Ak sa v citovanom texte nachádza evidentná chyba, napíšeme za príslušným slovom v hranatej zátvorke slovo „sic“. Do hranatých zátvoriek píšeme aj krátke vsuvky, ktoré môžu pomôcť zrozumiteľnosti textu alebo jeho gramatickému spojeniu s ostatným textom.</p> <p>(Katuščák D., Ako písať, Bratislava: Stimul 1998)</p> <p> </p> <p>Citát - je použitie textu, ktorý už niekto zverejnil vo svojej práci. Musí sa v dostatočnej miere vyznačiť, aby nedošlo ku kopírovaniu textu, čiže ku krádeži cudzích myšlienok.</p> <p>(Čopíková A., Záverečná práca, Bratislava, 2003)</p> <p> </p> <p> </p> <h4>2 Citovanie</h4> <p> </p> <h4>Citovanie – z anglického citation</h4> <h4>Pri citovaní je najdôležitejšie</h4> <p>Odkaz musí presne identifikovať prameň, aby ho bolo možné bez ťažkostí opäť vyhľadať.</p> <p>Poradie údajov v odkaze je záväzné. </p> <h4>Keď hovoríme o citovaní, máme na mysli niektorú z dvoch vecí, a to</h4> <p>1. Etiku citovania – ktorá odráža, či a ako autor práce dodržiava etické normy vo vzťahu k cudzím myšlienkam a výsledkom, ktoré sú obsiahnuté v iných dokumentoch, v použitej literatúre. </p> <p>2. Techniku citovania - ktorá spočíva v tom, či a ako správne podľa normy autor spája miesta v texte so záznamami o dokumentoch, ktoré sú v zozname použitej literatúry.</p> <p> </p> <p>Posudzovatelia by si mali všimnúť pri posudzovaní citovania ako autor pracuje s prameňmi, či je dôsledný a korektný vo vzťahu k prameňom, či považuje cudzie myšlienky a výsledky za svoje, či pozná a uvádza reprezentatívne informačné zdroje vzhľadom na danú tému, či používa správne a jednotne štandardnú techniku citovania.</p> <p> </p> <h4>Doterajšia prax </h4> <p>Bola u nás ovplyvnená československou normou STN 01 0197 Bibliografická citace z roku 1970. Odvtedy nebola aktualizovaná a nie je možné ju považovať za ekvivalent medzinárodnej normy ISO 690 Documentation – Bibliographic references – Content, form and structure. Rozdiely medzi týmito štandardami sú v základnej terminológii.</p> <p> </p> <h4>STN 01 0197/1970 </h4> <p>mala v porovnaní s novšími štandardami odchýlnu interpretáciu základných termínov. Zamieňajú sa v nej termíny odkaz a citácia, odlišne sa rieši uvádzanie viacnásobne použitého diela, nadbytočne sa v nej rozlišovala tzv. skrátená citácia, základná citácia a rozšírená citácia. Odlišné od štandardu boli pravidlá uvádzania väčšieho počtu autorov, nedostatočná bola previazanosť tejto normy na ostatné normy ISO a štandardy. Táto norma však zohrala dôležitú úlohu v zjednocovaní tzv. „citačnej praxe“.</p> <p>My sa opierame o normu STN ISO 690 a snažíme sa vniesť do slovenskej praxe modernejšie prvky a jej slovenskú interpretáciu. Samotná norma STN ISO 690 sa totiž nehodí na priame použitie bez národnej interpretácie. </p> <p>(Katuščák D., Ako písať, Bratislava: Stimul 1998)</p> <p> </p> <h4>Techniky citovania</h4> <p>Poznáme tri techniky citovania. Všetky sú rovnocenné, ale nemožno ich použiť naraz. V jednej práci treba používať rovnakú metódu citovania a k nej prislúchajúci spôsob tvorby zoznamu bibliografických odkazov</p> <p> </p> <h4>1. Metóda číselných odkazov </h4> <p>Citácie sú spojené s bibliografickým odkazom poradovým číslom v tvare indexu alebo čísla v zátvorke. Odkazy v zozname na konci práce budú usporiadané podľa týchto poradových čísel. Viacero citácií toho istého diela bude mať rovnaké číslo.</p> <p> </p> <h4>2. Metóda priebežných poznámok</h4> <p>Citácie sú spojené s bibliografickým odkazom poradovým číslom v tvare indexu alebo čísla v zátvorke. Tieto čísla odkazujú na poznámky, v ktorých môžu byť odkazy na citácie. Ak sa nejaký dokument cituje viackrát, každá citácia musí mať odlišné číslo. Odkazy v zozname na konci práce budú usporiadané podľa týchto poradových čísel.</p> <p> </p> <h4>3. Metóda prvého údaja a dátumu </h4> <p>V texte sa uvedie prvý údaj a rok vydania citovaného dokumentu. Odkazy v zozname na konci práce budú usporiadané abecedne podľa prvého údaja.</p> <p>(http://kre.elf.stuba.sk/kniznica/citacia.doc, 11. 12. 2003) </p> <p> </p> <p>Citovanie – znamená potrebu identifikácie prameňov, z ktorých sme čerpali informácie potrebné k práci. Citovanie máme zachytené v norme STN ISO 690, ktorá je akýmsi sprievodcom pri písaní prác.</p> <p>(Čopíková A., Záverečná práca, Bratislava, 2003)</p> <p> </p> <p> </p> <h4>3 Citácia</h4> <h4>Citácia – z anglického citation </h4> Citácia je skrátené označenie prameňa podľa niektorej metódy odporúčenej normou STN ISO 690. Čiže podľa metódy meno+dátum alebo metódy odkazové číslo. Označenie prameňa napíšeme v texte práce vždy na tom mieste, na ktorom sa odvolávame na použitý prameň. Citácia je umiestnená v zátvorkách vnútri textu alebo pripojená k textu ako poznámka v dolnej časti strany, na konci kapitoly alebo na samom konci textu.
Citácia umožňuje identifikovať publikáciu, z ktorej autor prebral alebo podľa ktorej parafrázoval myšlienku. Označuje presné umiestenenie takejto myšlienky alebo výňatku v zdrojovej publikácii.
Citácia slúži na spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom dokumente. Pritom tento záznam je položkou v zozname bibliografických odkazov. Ak sa k textu nepripojí zoznam bibliografických odkazov alebo ak sa v zozname nenachádzajú všetky odkazy citované v texte, je nevyhnutné, aby prvá citácia každého z odkazov, ktorý nefiguruje v zozname, obsahovala podstatné údaje základného odkazu.
Citácia slúži aj na spojenie citovaného miesta so skráteným záznamom o dokumente umiestneným napríklad pod čiarou. <p> Citáciou označujeme aj zdroje informácií, z ktorých sme prebrali údaje v tabuľkách alebo obrazový či iný materiál, výsledky výskumu, výpočty, pozorovania a podobne.</p> <p>Počet citácií je dôležitý pri hodnotení celej práce. Informácie o počte citácií sa získavajú z rôznych citačných indexov.</p> <p> </p> <h4>Citačný index </h4> <p>Je sekundárny dokument, ktorý spája citovaný a citujúci dokument. Citačné indexy v skutočnosti neobsahujú informácie o počte citácií, ale o tom, koľkokrát bol určitý autor a jeho práca uvedený v zozname bibliografických odkazov. Spravidla sa tu neuvádzajú všetky citácie, ale len tie, ktoré sú sústredené na určitom mieste. </p> <p>(Katuščák D., Ako písať, Bratislava: Stimul 1998)</p> <p> </p> <h4>Citácia – je v zmysle STN ISO 690 </h4> <p>Forma skráteného odkazu umiestnená v zátvorkách vnútri textu, alebo pripojená k textu ako poznámka v dolnej časti strany, na konci kapitoly prípadne na samom konci textu. Citácia umožňuje identifikovať publikáciu, z ktorej bola prevzatá alebo parafrázovaná myšlienka a označuje presné umiestnenie takejto myšlienky alebo výňatku v zdrojovej publikácii. Za citáciu sa považuje bibliografický odkaz na konci publikácie aj keď nie je priamy odkaz v texte.</p> <p>(http://www.snk.sk/subkat/katohlasov.html., 11. 12. 2003)</p> <p> </p> <p>Citácia – je spôsob určitého prepojenia citátu s citovaným dokumentom. Musí sa dbať na to, aby sa vždy uviedla a to v dostatočnej miere. </p>
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo je citát?
Citát je doslovný text prebraný z iného zdroja, ktorý musí byť jasne a presne zaznamenaný a uvedený s jeho prameňom.
Aké sú techniky citovania?
Existujú tri techniky citovania: metóda číselných odkazov, metóda priebežných poznámok a metóda prvého údaja a dátumu.
Prečo je dôležité správne citovanie?
Správne citovanie je dôležité na ochranu pred plagiátorstvom a na zabezpečenie etiky v akademickej práci, ako aj na umožnenie čitateľom vyhľadať použité zdroje.