Vychodna Europa

Východná Európa.

• zaberá súvislé územie od stredoeurópskych a balkánskych štátov na západe až po hranicu Európy s Áziou. Má najväčšiu rozlohu a zaberá vyše polovice celej Európy.
• Patria sem štáty: Moldavsko, Bulharsko, Rumunsko, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Lotyšsko, Litva a Estónsko.

Moldavsko. Hlavné mesto: Kišiňov Rozloha: 34 tis. km² Počet obyv. : 4,4 mil.

• typická poľnohospodárska krajina, pestovanie slnečnice, kukurice, tabaku, ovocia a zeleniny
• krajina sa nevyznačuje cestovným ruchom

Bulharsko. Hlavné mesto: Sofia Rozloha: 111 tis. Km2 Počet obyv. : 8,9 mil. Úradný jazyk: bulharský Mena: lev Štátne zriadenie: pluralitná demokracia Rozkladá sa vo východnej časti Balkánskeho polostrova po pobrežie Čierneho mora. Má výhodnú prímorskú a dôležitú dopravnú polohu. Najväčšia rieka je Dunaj. Povrch má rozmanitý, na západe sú pohoria Rila, Pirin a Rodopy. Stredom sa ťahá pohorie Stará planina. Tvorí výrazné podnebné rozhranie. Na severe sa nachádzajú pahorkatiny a nížiny, najúrodnejšia Hornotrácka nížina, ktorá má subtropické podnebie. Rieky sú krátke, ale vodnaté. Pôdy sú úrodné černozeme. Poľnohospodárstvo: prevláda rastlinná výroba, teplomilné druhy ovocia a zeleniny, pšenica, kukurica, tabak, slnečnica, vinič, bavlník. Dôležitý je chov oviec. Obyvateľstvo: Žije prevažne v mestách, pracuje v službách a v priemysle. Priemysel: Potravinársky, textilný, ťažba rúd, chemické závody. ťažba hnedého uhlia (Pernik), medi, zinku, striebra, olova (Rodope), stavba lodí v prístavoch, petrochémia. Významný je cestovný ruch, najmä v okolí Čierneho mora (Slnečná Riviéra). Prístavy Varna a Burgas,

Rumunsko. Hlavné mesto: Bukurešť Rozloha: tis. 238 tis. km2 Počet obyv. : 22,6 mil. Úradný jazyk: rumunský Mena: lei Štátne zriadenie: pluralitná demokracia Rozlohou najväčší a najľudnatejší balkánský štát. Rozkladá sa na severe od hraničnej hraničnej rieky Dunaj a na jeho dolnom toku. Východné a Južné Karpaty vypĺňajú severnú a strednú časť krajiny. Najvyšším vrchom je Moldoveanul. Najrozsiahlejšia nížina je Valašská (Rumunská). Nížiny sú pokryté úrodnými černozemami. Najdôležitejšou riekou je Dunaj. Podnebie charakterizujú studené a na sneh bohaté zimy a horúce letá. Obyvateľstvo: najpočetnejší sú Rumuni, potom Maďari. Poľnohospodárstvo: pestuje sa obilie, kukurica, pšenica, teplomilné druhy zeleniny a ovocia. Významný je chov oviec na horských pasienkoch, rybolov. Priemysel: ťažba nerastných surovým (ropy a zemného plynu, uhlia, farebných kovov a zlata ), hutníctvo, strojárstvo, ťažba ropy, zemného plynu, soli a uhlia. Cestový ruch: rozvíja sa najmä na pobreží, ale aj v pohoriach, národné parky, pamiatky. Je to priem.-poľnoh. štát, ktorý prekonáva hospod. problémy. Prístavy Brăila a Galaċ, prieplav Čierna voda spája Dunaj s prístavom Constanta

Bielorusko. Hlavné mesto: Minsk Rozloha: tis. 208 tis. km2 Počet obyv. : 10,3 mil. Úradný jazyk: bieloruský Hlavné mesto je významným centrom s rozvinutým strojárstvom, výroba obrých nákladných áut (BELAZ), ťažba draselných solí (Solingorsko) a rašeliny; pestovanie zemiakov, jačmeňa, ovsa, raži a ľanu; v Pinských močiaroch na juhu sú pozostatky rádioaktívnych látok z výbuchu Černobyľu; na hraniciach s Poľskom je Bielovežský prales, kde sa zachránil zubor európsky a je to jeden z najstarších národných parkov v Európe;

Ukrajina. Hlavné mesto: Kijev Rozloha: tis. 604 tis. km2 Počet obyv. : 48,7 mil. Úradný jazyk: rumunský Štátne zriadenie: parlamentná demokracia. Mena: hrivna. Hlavné mesto patrí medzi najstaršie metropoly v Európe s množstvom pamiatok, najhustejšie je zaľudnená Donecká panva a oblasti veľkých miest. Poľnohospodárstvo: Poľnohosp. pôda tvorí 70% rozlohy štátu. Je dôležitým producentom obilia, pestovanie pšenice, kukurice, jačmeňa, zemiakov, ovocia, zeleniny, slnečnice a tabaku. Priemysel: Jeho základ tvoria veľké zásoby nerastných surovín, železná ruda čierne uhlie, ropa, zemný plyn, kamenná soľ. Najdôležitejším odvetvím je hutnícky, banský, energetický priemysel, výroba hnojív a ťažké strojárstvo. Ťažba železa (Krivyj Rih) a mangánu (Nikopol); hlinikárne pri hydroelektrárňach; výroba automobilov (Zaporožie); výroba poľnohospodárskych a železničných strojov a elektrotechniky v 2. najväčšom meste Charkiv. Jedno z najväčších nálezísk zemného plynu Dašava, výroba lodí v najväčšom prístave Odessa. Ukrajina je významný dodávateľ potravín pre Rusko. Na polostrove Krym je veľa Rusov. Cestovný ruch v meste Jalta, rozvíja sa najmä v pohraničných oblastiach Ukrajiny.

Rusko (17 mil. km², 145 mil. ob., Moskva) Hlavné mesto: Moskva Rozloha: tis. 17 mil. km2 Počet obyv. : 145 mil. Úradný jazyk: ruský Mena: rubeľ Štátne zriadenie: republika prezidentského typu Administratívne usporiadanie: 21 autonómnych republík, 1 autonómna oblasť, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá s právomocami oblastí (Moskva, Petrohrad) Moskva je hlavný dopravný uzol Ruska, sú tu dve letiská, nazýva sa aj “prístav piatich morí“, spája Kaspické, Čierne, Azovské, Baltské, Biele a Barentsovo more. Rusko možno rozdeliť na 5 hlavných fyzickogeografických oblastí: Východoeurópska rovina, pohorie Ural, západosibírska nížina, stredosibírska vysočina a horské oblasti južnej a východnej Sibíri. Je najrozľahlejšia krajina na Zemi 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Obyvateľstvo: je rozmiestnené nerovnomerne, v mestách žije 67% ľudí. Najváčšie mestá sú Moskva, Sankt Peterburg, Novosibirk, Jekaterimburg, Omsk... Rusko je mnohonárodnostný štát, žije v ňom 82% Rusov a zvyšok sú príslušníci skoro 100 národov. Životná úroveň je pomerne nízka, veľká ekonomická zaostalosť vidieka. Poľnohospodárstvo: najdôležitejšia plodina je pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica, najväčší producent zemiakov, pestuje sa aj slnečnica, cukr. repa a ľan. Prevláda chov hovädzieho dobytka, ošípané, ale aj ovce a hydina. V pásme tundry má tradíciu chov sobov a tajgy lov kožušinovej zveri, morský a sladkovodný rybolov. Ruské poľnohosp. Je malo produktívne, potraviny musia dovážať. Priemysel: prevláda ťažba a spracovanie surovín, ťažký priemysel, ťažba energetických surovín – ropa, uhlie, zemný plyn, urán. Ich vývoz tvorí hlavný zdroj príjmov. Najväčšie zásoby ropy a zemného plynu sú na severozápadnej Sibíri. Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky neťaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä elektrárne">tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Veľké závody, vystavané počas sovietskej vlády, sa ťažko prispôsobujú súčasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia značne poklesla, narástla inflácia a nezamestnanosť. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Cestový ruch: Sankt Peterburg leží na rieke Neva, bývalé názvy Petrohrad a Leningrad, patrí do pamiatok Unesco, nazýva sa aj “miesto bielych nocí“, Ermitáž, Izakienský chrám, budova admirality, Petrodvorec, najstaršia časť Petropavlovská pevnosť. V Kremeli je najväčší zvon (Carzvon) a najväčšie delo (Carpuška), Leninovo mauzóleum na Červenom námestí, Chrám Vasilija Blaženého, obchodná štvrť Arbat, Lomonosovova univerzita

Litva. Reliéf krajiny je rovinatý s miernymi pahorkami a lesmi (28 % územia). Susedné krajiny: Lotyšsko na severe, Bielorusko na východe, Poľsko a Rusko na juhu. Rozloha: 65 300 km2. Počet obyvateľov: 3,484 mil., z toho 67 % v mestách. Asi milión Litovčanov žije v zahraničí, z toho 740 000 v USA. Hlavné mesto: Vilnius (542 000 obyv.) Klimatické podmienky: Sú ovplyvňované blízkosťou Baltického mora. Pomerne časté sú zrážky. Priemysel: textilný, potravinársky, drevospracujúci a elektronický priemysel. Litva patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce krajiny s prechodnou ekonomikou a zaujíma popredné miesto v získavaní zahraničných investícií. Cestovný ruch: je založený na turistike, obľúbená je cykloturistika, autoturistika, návštevy zámkov a kaštieľov, rybolov, zber húb a lesných plodov, grilovanie v prírode, opaľovanie na brehu mora, či jazier. Poľnohospodárstvo: lesníctvo, rybolov, pestovanie miernych plodín...

Lotyšsko. rovinaté vnútrozemie na okraji Východoeurópskej nížiny (najväčšia výška 311 m n. m.). Hlavné mesto: Riga. Priemysel: Okrem rašeliny a malých zásob stavebných surovín nemá krajina nijaké nerastné bohatstvo. Vodné elektrárne produkujú 70% spotreby elektrickej energie. Hlavným priemyselným odvetvím je strojárstvo so štruktúrou zo sovietskych čias. Produkuje lode a vagóny. Rozšírená je aj, informatika/elektronika/" class="wiki-link" title="Viac o: elektronika">elektronika a výroba elektrotechnických zariadení. Textilný priemysel spracováva dovezenú bavlnu a domáci ľan. Hlavnými exportnými komoditami sú jednoducho spracované drevo, nespracované drevo, železné a oceľové prúty. Poľnohospodárstvo: dorába raž, cukrovú repu, zemiaky, ozimnú pšenicu a krmoviny pre hovädzí dobytok, hovädzie mäso a mliečne výrobky. Obe posledné komodity sú dôležitým exportným artiklom. Cestovný ruch: Riga je kultúrnym centrom krajiny s bohatým kultúrnym životom, divadelnými, opernými a baletnými predstaveniami, koncertmi, sezónnymi festivalmi, výstavami. Populárne sú folklórne festivaly od jari do jesene, často na tribúnach pod holým nebom.

Estónsko. Hlavné mesto: Tallinn (397 000 obyv.) Priemysel: drevársky priemysel, elektroenergetika, elektronika, softvér, bankovníctvo a služby. Poľnohospodárstvo: rybolov, pestovanie nenáročných plodín, výroba piva. Cestovný ruch: Kultúrny život sa sústreďuje do hlavného mesta, kde sídli balet, opera a divadlá, dva symfonické orchestre, galéria a historické múzeum. V Tallinne sa konajú aj početné výstavy a koncerty zahraničných umelcov. Národné múzeum sídli v starobylom univerzitnom meste Tartu. Krajina láka zeleným rovinatým vidiekom, romantickými zákutiami na piesočnatom pobreží, smrekovými a brezovými lesmi. V Pärnu sú termálne kúpele s liečivým bahnom. Osobitný ráz majú veľké ostrovy Saaremaa a Hiiumaa, za tichom sa chodí na ostrovčeky Muhu, Kihnu a Ruhnu.