V 60. rokoch XX. storočia došlo k objavu kvazarov, veľmi vzdialených objektov vo vesmíre, ktoré sa vyznačujú červeným posuvom a sú považované za najvzdialenejšie pozorované objekty. Kvazary majú malé rozmery, ale ich žiarivý výkon je porovnateľný s galaxiami.
- Objavy kvazarov začali v 60. rokoch XX. storočia.
- Kvazary majú červený posuv a sú veľmi vzdialené objekty.
- Sú považované za najvzdialenejšie objekty vo vesmíre.
- Majú malý uhlový rozmer a slabé svietenie, ale vysoký žiarivý výkon.
- Existuje niekoľko hypotéz o mechanizmoch, ktoré uvoľňujú energiu kvazarov.
Začiatkom 60. rokov XX. storočia viedlo systematické úsilie o nájdenie veľmi vzdialených objektov vo vesmíre k dramatickému sledu objavov. Niekoľko objektov, ktoré boli na základe svojich rádiových charakteristík považované za veľmi vzdialené, boli v optickej oblasti stotožnené s nápadne modrými "hviezdami". Až do roku 1963 sa považovali za nový typ hviezd v našej Galaxií.
V marci roku 1963 však Američan holandského pôvodu Maarten Schmidt, ktorý sa venoval identifikácii rádiového zdroja 3C 273 (objekt č. 273 v treťom Cambridgeskom katalógu rádiových zdrojov) v súhvezdí Panny zistil, že všetky čiary v spektre tohto zdroja sú výrazne posunuté smerom ku červenému koncu spektra. To isté neskôr bolo zistené i pre ostatné podobné objekty. Červené posuvy u týchto objektov však dosahujú neuveriteľné hodnoty, im zodpovedajúce rýchlosti vzďaľovania často prekračujú 2/3 rýchlosti fyzika/rychlost-svetla/" class="wiki-link" title="Viac o: svetla">svetla. Tieto objekty nazývame hviezdy-a-pulzary/" class="wiki-link" title="Viac o: kvazary">kvazary (podľa kvázistelárny objekt - hviezde podobný objekt) a sú to vôbec najvzdialenejšie objekty aké vo vesmíre dnes pozorujeme.
Kvazary sú z pozorovateľského hľadiska slabo svietiace objekty (väčšinou 15. až 20. hviezdna veľkosť), s malým uhlovým rozmerom (menej ako 1"). Vyžarujú výrazne v ultrafialovom okne, okrem toho bývajú často rádiovými zdrojmi. Vďaka veľkému červenému posuvu sú všetky spektrálne čiary posunuté k červenému koncu spektra.
Dnes vieme, že kvazary sú veľmi vzdialené objekty. Stále však je problematické určovanie ich presných vzdialeností. Vieme merať posuv ich spektrálnych čiar a tak poznáme červený posuv objektu, ale samotná hodnota červeného posuvu nám v prípade tak vzdialených objektov je málo nápomocná. Potrebujeme ešte poznať scenár minulého rozpínania vesmíru a ten sme dosiaľ nezistili.
Lepšie už vieme určiť skutočné rozmery kvazarov. Pozorujeme kolísanie intenzity prichádzajúceho žiarenia v intervaloch dní až mesiacov vo viacerých pozorovacích oknách. Z toho predpokladáme, že telesá nemôžu byť väčšie ako vzdialenosť, ktorú preletí svetlo za niekoľko dní až mesiacov z jedného konca na druhý. Táto vzdialenosť zodpovedá približne 10 000 AU. To sú v porovnaní s galaxiami rozmery veľmi malé. Aby sme však kvazary videli na veľké vzdialenosti, musia mať žiarivý výkon porovnateľný s galaxiami.
Akým mechanizmom môže byť uvoľnená sloh/atomova-energia-prejav/" class="wiki-link" title="Viac o: energia">energia celej galaxie vo veľmi malom priestore? V súčasnosti je niekoľko hypotéz, všetky z nich však majú svoje slabé miesta. Pravdepodobne sú to aktívne jadrá budúcich galaxií, v ktorých pozorujeme pád hmoty do masívnej čiernej diery, alebo môže ísť o zrážky neutrónových hviezd.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo sú kvazary?
Kvazary sú veľmi vzdialené objekty vo vesmíre, ktoré sa vyznačujú červeným posuvom a sú považované za najvzdialenejšie pozorované objekty.
Aké sú charakteristiky kvazarov?
Kvazary majú malé rozmery, slabé svietenie (15. až 20. hviezdna veľkosť) a vyžarujú výrazne v ultrafialovom okne.
Aké hypotézy existujú o vzniku energie kvazarov?
Existuje niekoľko hypotéz, vrátane aktívnych jadier galaxií a zrážok neutrónových hviezd.