Venuša je druhá planéta od Slnka a najjasnejšie teleso na oblohe po Slnku a Mesiaci. Je podobná Zemi, avšak jej podmienky sú extrémne nepriaznivé pre život. Venuša prechádza fázami a tranzitmi, ktoré sú vzácne. Prvé pokusy o zmapovanie jej povrchu boli neúspešné kvôli hustým oblakom.
- Venuša je druhá planéta od Slnka a má priemer 95% priemeru Zeme.
- Atmosféra Venuše je plná oxidu uhličitého a kyseliny sírovej, čo robí podmienky na povrchu nehostinné.
- Venuša prechádza sériou fáz a tranzitmi, ktoré sú vzácne a opakujú sa každých osem rokov.
- Prvé pokusy o zmapovanie Venuše boli neúspešné kvôli jej hustým oblakom.
Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejším telesom na oblohe. Je to druhá planéta od Slnka, veľkostou takmer identická ako naša Zem. Jej priemer je 95% priemeru našej fyzika/planety/" class="wiki-link" title="Viac o: planéty">planéty. Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. Bola považovaná za planétu, ktorá je najviac podobná tej našej. Opak je však pravdou. Výskumy hovoria, že podmiekny pre život aký v súčasnosti poznáme, na nej nie sú. Na povrchu vládne spalujúca horúčava, jej geografia/atmosfera/" class="wiki-link" title="Viac o: atmosféra">atmosféra je plná oxidu uhličitého a vzniká a v nej kyselina sírová.
Tak ako Mesiac, aj Venuša pri svojej ceste okolo Slnka, pri pozorovaní zo Zeme prechádza sériou fáz. Pravidelne dochádza aj k podobnému javu ako pri zatmení Slnka. Pri týchto tranzitoch, keď je planéta medzi Zemou a Slmkom vyzerá ako malá čierna bodka prechádzajúca cez slnečný disk. Tranzity sú pomerne vzácny jav. Dvojica tranzitov sa odohrá vždy osem rokov po sebe a potom je viac ako sto rokov melodia/" class="wiki-link" title="Viac o: prestávka">prestávka. Tento úkaz je na pláne najbližšie v rokoch 2004 a 2012, naposledy boli v rokoch 1874 a 1882.
Venušu pokrýva mohutná vrstva oblakov a preto boli prvé pokusy zmapovať jej povrch neúspešné. Tieto prvé pokusy zmapovať Venušu sa datujú do doby okolo 17. storočia. Prvú mapu vytvoril známy Giovanni Cassini (1625 - 1712) už v roku 1667 ale keďže sa oblačnosť menila, nebol shopný znovu nájsť útvary, ktoré zakreslil. Aj Johann Hieronymus Schroeter (1745 - 1816) sa nechal pomýliť a domnieval sa, že pozoruje na povrchu planéty hory. Schroeter bol však prvý, koho zaujal iný jav, v tomto prípade skutočný.
Ide o poplavé svetlo vo venušinej atmosfére, ktoré sa dá pozorovať na neovetlenej časti planéty. Slabá žiara bola pripisovaná svetlám miest inej civilizácie. Podľa dnešných poznatkov ide o odraz belskov, ktoré vznikajú pri mnohých elektrických výbojoch v búrlivej atmosfére.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Prečo je Venuša považovaná za najjasnejšie teleso na oblohe?
Venuša je najjasnejšie teleso na oblohe po Slnku a Mesiaci kvôli svojej blízkosti k Zemi a hustej atmosfére, ktorá odráža svetlo.
Aké sú podmienky na povrchu Venuše?
Podmienky na povrchu Venuše sú extrémne, s vysokými teplotami a atmosférou plnou oxidu uhličitého a kyseliny sírovej, čo znemožňuje existenciu života, aký poznáme.
Kedy sa odohrávajú tranzity Venuše?
Tranzity Venuše sa odohrávajú každých osem rokov a potom nasleduje viac ako sto rokov prestávka, pričom najbližšie tranzity sa uskutočnia v rokoch 2004 a 2012.