Referát sa zaoberá systematickými výskumami sopečnej činnosti na Zemi, pričom zdôrazňuje, že sopky nie sú roztrúsené náhodne, ale sú sústredené v oblastiach s trhlinami v zemskej kôre. Hlavný podiel vulkanizmu patrí "ohňovému pásmu" okolo Tichého oceánu. Popisuje aj moderné metódy sledovania vulkanickej činnosti a historické pokusy o odvrátenie prúdov lávy.
- Existencia približne 500 činných sopiek v historickom období.
- Hlavné oblasti sopečnej činnosti sú sústredené okolo Tichého oceánu.
- Európa má najmenší podiel na vulkanických úkazoch.
- Objavenie 10 000 až 20 000 podmorských sopiek v posledných desaťročiach.
- Moderné metódy sledovania zahŕňajú pozorovanie magnetického poľa a infračervené žiarenie.
- Historické pokusy o odvrátenie prúdov lávy, vrátane bombardovania lávy na Havaji.
Systematické výskumy Ukázali, že tých asi 500 sopiek činných v historickom období nie je roztrúsených po povrchu Zeme náhodne, ale že ich nájdeme prevažne v takých oblastiach, kde systémy trhlín zasahujú do veľkých hĺbok zemskej kôry. Tak sa vysvetľuje aj vznik „ ohňového pásma“ okolo Tichého oceánu, na ktoré s jeho vyše 350 činnými sopkami a asi 2000 erupciami v historickom období pripadá hlavný podiel vulkanizmu našej plánety. Európa s „klasickými“ sopečnými oblasťami v oblasti Stredozemného mora a Islandu má na vulkanických úkazov najmenší podiel. Počet podmorských sopiek objavených len v posledných desaťročiach sa odhaduje na 10 000 až 20 000.
Teda morské dno je oblasťou hlavnej činnosti vulkanizmu. Pozorovanie a sledovanie vulkanických oblastí sa dnes už neobmedzuje len na registráciu seizmických pohybov. Odkedy viacročné pozorovania na Novom Zelande potvrdili, že magnetické pole vulkanických oblastí vykazuje pred erupciami zreteľné zmeny, používajú sa aj moderné pozemské metódy pozoro- vania magnetického poľa. Rovnako sa dajú z infračerveného fyzika/radioaktivita-ziarenia/" class="wiki-link" title="Viac o: žiarenia">žiarenia zaregistrovaného družicami vyvodiť závery o stave vulkanických oblastí a robiť vulkanologické predpovede. V boji proti prúdom lávy je na prvom mieste pokus odvrátiť žeravé tekuté masy od ľudských bydlísk a poľnohospodárskych kultúr. Už roku 1669 letopisci zaznamenali úsilie občanov Catanie zahatať prúdy lávy z Etny, ktoré sa už vyše päť týždňov šírili po krajine a zváľali a spálili všetko, čo im prišlo do cesty. O 200 šesťdesiat rokov neskôr, po výbuchu Vezuvu, sa prišlo na myšlienku zmeniť smer prúdu lávy ostrieľovaním z granátometov.
Policajný prefekt Neapolu však toto podujatie zakázal. Podobný pokus sa mohol úspešne uskutočniť až roku 1935 na Havajských ostrovoch. Keď masy vyvrhnuté obrovskou sopkou Mauna Loa ohrozovali mesto Hilo, prúdy lávy boli bom- bardované z lietadiel a odvrátené do bombových kráterov na mŕtvom poli lávy.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné oblasti sopečnej činnosti na Zemi?
Hlavné oblasti sopečnej činnosti sú sústredené okolo Tichého oceánu, známe ako "ohňové pásmo".
Koľko podmorských sopiek bolo objavených v posledných rokoch?
V posledných desaťročiach sa odhaduje, že bolo objavených 10 000 až 20 000 podmorských sopiek.
Aké moderné metódy sa používajú na sledovanie vulkanickej činnosti?
Moderné metódy zahŕňajú sledovanie zmien magnetického poľa a analýzu infračerveného žiarenia z družíc.