Referát sa zaoberá charakteristikami planét slnečnej sústavy, pričom popisuje Merkúr, Venušu, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Každá planéta má svoje špecifické vlastnosti a podmienky, ktoré ovplyvňujú možnosť života.
- Merkúr je najbližšie k Slnku a má povrch posiaty krátermi.
- Venuša má hustú atmosféru, ale podmienky na jej povrchu sú nepriaznivé pre život.
- Zem je najhmotnejšou planétou slnečnej sústavy s tekutými oceánmi.
- Mars má podmienky potrebné pre život a vodu na póloch.
- Jupiter je najväčšou planétou, ktorá by mohla byť hviezdou, ak by bola väčšia.
- Saturn je známy svojimi prstencami a je druhou najväčšou planétou.
- Urán a Neptún sú podobné, ale Neptún je hmotnejší.
- Pluto je zvláštny objekt, ktorý niektorí vedci považujú za asteroidy alebo kométu.
Merkúr je najbližšie položenou planétou k Slnku a veľmi sa podobá na náš Mesiac, hoci má väčší priemer (4 900 km oproti 3 500 km). Podobne ako satelit Zeme ani Merkúr nemá atmosféru a jeho niekoľko miliárd rokov starý povrch je posiaty krátermi. Na dne kráterov na póloch môže existovať ľad, lebo spaľujúce lúče Slnka sa ta nikdy nedostanú.
Rozpätie teplôt na povrchu Merkúra (od –185 °C do 425 °C) je najširšie v celej slnečnej sústave. Venuša
O Venuši sa dlho predpokladalo, že má väčšinu charakteristických vlastností podobných našej Zemi. Je približne rovnako veľká ako Zem, takmer rovnako vzdialená od Slnka, má takisto ako Zem hustú atmosféru, ale aj rovnakú hustotu a chemické zloženie. Ešte pred pár desaťročiami sa vedci nazdávali, že na Venuši je bujná vegetácia. Žiaľ, potom sa zistilo, Že podmienky na Venuši sú pre život nepriaznivé. Zem
Zem je jednou z piatich kamenných planét slnečnej sústavy. Každý kubický meter Zeme má v priemere hmotnosť 5,5 tony, čo našu planétu robí najhmotnejším telesom slnečnej sústavy. Je to aj jediná planéta, ktorá má obrovské tekuté oceány. Mars
Zo všetkých planét slnečnej sústavy ľudí vždy najviac fascinoval Mars. Táto planéta s polovičným rozmerom Zeme má takmer všetky podmienky potrebné pre život: atmosféru, mierne podnebie a vodu na póloch(a pravdepodobne pod povrchom). Podľa všetkého je Mars jedinou planétou, na ktorej by sme niekedy mohli žiť. Jupiter
Je to najväčšia planéta slnečnej sústavy. Do objemu Jupitera by sa zmestilo 1 400 zemí a jeho hmotnosť je 2,5 – násobkom súhrnnej hmotnosti všetkých ostatných planét. Jupiter by takmer mohol byť hviezdou, pretože má podobné zloženie ako Slnko: 90 % vodíka, 10 % hélia, stopy metánu, vody, amoniaku a kamenného prachu. Musel by však byť ešte väčší, aby sa v jeho vnútri mohli spustiť termojadrové reakcie. Saturn
Saturn so žltkastým farebným odtieňom je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy.
Podobne ako Jupiter je zložený takmer výhradne z vodíka a hélia. Populárne Saturnove prstence tvoria systém s priemerom asi 200 000 km – čo je približne polovica vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom - ,ale jeho hrúbka je iba niekoľko sto metrov. Urán
Urán prvý krát pozoroval astronóm William Herschel, keď roku 1781 použil ďalekohľad. Urán je po Jupiteri a Saturne druhá najväčšia planéta v slnečnej sústave. Skladá sa najmä z kameňa, ľadu a vodíka. Neptún
Neptún je modrastá planéta, v mnohom podobná Uránu, síce o čosi menšia, ale za to trochu hmotnejšia. Objavil ju astronóm Galle roku 1846 podľa výpočtov matematikov Adamsa a Le Verriera. Pluto
Planétu Pluto roku 1930 objavil Clyde Tombaugh. Je to jediná planéta, ktorú ešte nenavštívila kozmická sonda. Pluto je veľmi zvláštny objekt, odlišný od ostatných ôsmich planét.
Pretože má približne tú istú veľkosť ako náš Mesiac, niektorí vedci si myslia, že je to asterorid alebo dokonca kométa.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aká je najmenšia planéta slnečnej sústavy?
Najmenšou planétou slnečnej sústavy je Pluto, hoci niektorí vedci ho považujú za asteroid.
Ktorá planéta má najširšie rozpätie teplôt?
Merkúr má najširšie rozpätie teplôt v slnečnej sústave, od –185 °C do 425 °C.
Prečo sa Mars považuje za planétu vhodnú pre život?
Mars má atmosféru, mierne podnebie a vodu na póloch, čo sú podmienky potrebné pre život.