Saturn je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy, známy svojimi prstencami a atmosférou. Jeho jadro je pravdepodobne železné a kamenisté, obklopené vodíkom a héliom. Atmosféra obsahuje metán a čpavok, pričom prstence sú zložené z tisícok menších prstencov a sú usporiadané do hlavných prstencov D, C, B, A, F, G a E.
- Saturn je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy.
- Má známe prstence, ktoré sú zložené z tisícok menších prstencov.
- Jadro Saturnu je pravdepodobne železné a kamenisté, obklopené vodíkom a héliom.
- Atmosféra obsahuje metán, čpavok a stopové množstvá iných plynov.
- Prstence siahajú do vzdialenosti až 150 000 km od planéty.
fyzika/saturn/" class="wiki-link" title="Viac o: saturn">Saturn
Saturn odjakživa vzbudzoval úžas medzi planétami. Je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy. To, čo ho robí výnimočným je ale práve známy pás prstencov. Saturn, podobne ako Jupiter, má pravdepodobne pevné železné a kamenisté jadro s priemerom menším ako 15 000 km, ktoré je obklopené vodou v tekutom stave, čo je spôsobené najmä vysokým tlakom. Vrchné vrstvy vysokého tlaku sú tvorené kovovým vodíkom a tekutím molekulárnym vodíkom. Je pravdepodobné, že vývoj Saturnu bol rovnaký ako vývoj Jupiteru. 80% hmotnosti planéty je tvorené predovšetkým héliom a vodíkom, jadro je tvorené najmä železom, silikátmi a kyslíkom.
geografia/atmosfera/" class="wiki-link" title="Viac o: atmosféra">Atmosféra sa skladá z metánu a čpavku, zistili sa však aj stopové množstvá fosforovodíku, propánu, etánu a acetylénu. Atmosféra Saturnu je oveľa menej chuchvalcovitá ako Jupiterova, je skôr podobná hmle a dá sa na nej rozoznať málo úkazov, ktoré by sa podobali Veľkej červenej škvrne alebo hnedným a bielym škvrnám. Charakteristickým rysom sú vodorovné pruhy oblačnosti v ktorých vanú vetry rýchlosťou až 1500 km/h. Najväčším útvarom je tzv. Annina škvrna, ktorá je podobne ako Jupiterova červená škvrna tvorená fosforovodíkom.
Za to, že Saturnova atmosféra je omnoho menej členitá a pestrá ako Jupiterova, môže menšia hmotnosť a nižšie teploty. V roku 1610 prvýkrát Galoleo Galilei pozoroval Saturnove prstence. Už v roku 1655 Huygens zistil, že prstence tiež majú svoje fázy vo vzťahu k Zemi s periódou každých 180 mesiacov. Do roku 1979, kedy sa do blízkosti Saturnu dostala sonda sondy-pioneer/" class="wiki-link" title="Viac o: pioneer">Pioneer 11, boli objavené len tri prstence pomenované A, B, C. Pioneer 11 pomohol vedcom na Zemi upresniť, že Saturn má niekoľko tisícok prstencov, pričom tie sa skladajú z ďaľších.
Tieto sú usporiadané do hlavných prstencov v poradí D, C, B, A, F, G a E. Medzi prstencami A a B sa nachádza tzv. Cassiniho delenie. Prstence siahajú do vzdialenosti až 150 000 km od planéty. Doteraz sa s istotou nevie, či boli prstence pôvodne Saturnovým mesiacom, ktorý roztrhali slapové sily planéty alebo sú to pozostatky nebulárnej hmoty.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké je zloženie atmosféry Saturnu?
Atmosféra Saturnu sa skladá z metánu a čpavku, pričom obsahuje aj stopové množstvá fosforovodíku, propánu, etánu a acetylénu.
Kto prvýkrát pozoroval Saturnove prstence?
Saturnove prstence prvýkrát pozoroval Galileo Galilei v roku 1610.
Aké sú hlavné prstence Saturnu?
Hlavné prstence Saturnu sú usporiadané v poradí D, C, B, A, F, G a E.