Ochtinská aragonitová jaskyňa je unikátna prírodná pamiatka nachádzajúca sa v Revúckej vrchovine, známa svojou aragonitovou výzdobou a odlišnou morfológiou od iných slovenských jaskýň. Objavili ju baníci v roku 1954 a sprístupnená bola v roku 1972. Je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete.
- Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase medzi Jelšavou a Štítnikom.
- Dĺžka jaskyne je 300 m, objavená bola v roku 1954.
- Jaskyňa je tvorená prvohornými kryštalickými vápencami a má unikátne aragonitové výplne.
- Teplota v jaskyni sa pohybuje od 7,2 do 7,8 °C a relatívna vlhkosť vzduchu je 92 - 97%.
- Jaskyňa má tri základné formy aragonitovej výplne: oblickovú, ihlicovú a špirálovú.
- Najkrajší priestor jaskyne je sien Mliečnej dráhy, známy svojou výzdobou pripomínajúcou hviezdy.
geografia/ochtinska-aragonitova-jaskyna/" class="wiki-link" title="Viac o: ochtinská aragonitová jaskyna">Ochtinská aragonitová jaskyna Ochtinská aragonitová jaskyna sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej dlžka je 300 m. Objavili ju baníci pri razení štôlne v roku 1954. Je vytvorená z prvohorných kryštalických vápencov v nekrasových horninách. Cast vápencov bola koncom druhohôr hydrotermálne premenená na ankerity a siderity. Presakujúce atmosférické vody pozdlž tektonických porúch spôsobili ich zvetrávanie a vznik okrov, ktoré boli neskôr vyplavené. Podzemné priestory sa vytvorili prevažne za bývalých hydrostatických podmienok zvodnenia šošovky krasových hornín. Bohatá aragonitová výpln vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných priestoroch a v šošovke bielych až modrosivých kryštalických vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou cinnostou zrážkových vôd na zlomových líniách s puklinami. Vyskytuje sa v oblickovitej, ihlicovitej a špirálovitej forme. Je jednou z troch sprístupnených jaskýn tohto druhu na svete. Dalšie dve jaskyne sú v Mexicu a v Argentíne. Teplota sa v jaskyni pohybuje od 7,2 - 7,8°C a relatívna vlhkost vzduchu je 92 - 97%. Ochtinská aragonitová jaskyna predstavuje unikátny prírodný jav a odlišuje sa od ostatných jaskýn na Slovensku. Jej vnútro je z minerálu aragonitu a jej výzdobu netvoria klasické stalagmity a stalaktity, ale akési trsy, vetvicky a krícky mliecne bielych výtvorov aragonitu. Táto aragonitová výpln sa vyskytuje v troch základných formách, v oblickovej (vek asi 138 tisíc rokov), ihlicovej (13 tisíc rokov) a špirálovitej. Za najkrajší priestor jaskyne sa pokladá sien Mliecnej dráhy, v ktorej sú charakteristické oválne tvary. Pomenovali ju po velkej dlhej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako fyzika/hviezdy/" class="wiki-link" title="Viac o: hviezdy">hviezdy na mliecnej dráhe. Ochtinská aragonitová jaskyna predstavuje klenot zriedkavej vedeckej a estetickej hodnoty. Jaskyna má odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku. Sprístupnená bola roku 1972.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kde sa nachádza Ochtinská aragonitová jaskyňa?
Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom.
Aká je dĺžka Ochtinskej aragonitovej jaskyne?
Dĺžka jaskyne je 300 metrov.
Kedy bola Ochtinská aragonitová jaskyňa sprístupnená verejnosti?
Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972.