Národný park Velká Fatra

Národný park geografia/velka-fatra/" class="wiki-link" title="Viac o: velká fatra">Velká Fatra Vyhlásená za NP: 6.3.2002 Vyhlásená za CHKO: 1973 Rozloha: 40 371 ha Prierez (S-J): 50km Prierez (Z-V): 30km Velká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len zriedka, konkrétne len v oblasti Smrekovice a Lubochnianskej doliny. Ostatnú cast územia budujú najmä usadené horniny druhohôr. Územie nového národného parku sa rozprestiera v okresoch Ružomberok, Martin, Turcianske Teplice a bystrica/" class="wiki-link" title="Viac o: banská bystrica">Banská Bystrica a na juhozápadnej casti Starohorských vrchov. Na území národného parku Velká Fatra sa nachádza aj pamiatková rezervácia ludovej architektúry – Vlkolínec, zapísaný aj do svetového kultúrneho dedicstva UNESCO. Reliéf Velkej Fatry je znacne clenitý pri velkom výškovom rozpätí – tento výškový gradient ju radí medzi vysoké pohoria na Slovensku. Vysoký hlavný hreben s rázsochami, v južnej casti mäkko modelovaný, predstavuje hôlny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chocského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kanonovité dolinky. Do tejto casti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna. Velká Fatra je morfologicky castou vnútorného nízkotatranského oblúka. Na západe hranicí s Turcianskou kotlinou, na severe s Malou Fatrou a Chocskými vrchmi, na severovýchode s Liptovskou kotlinou, na východe s Nízkymi Tatrami a na juhu s Kremnickými vrchmi. Podrobnejšie orografické rozdelenie priniesol univerzitný profesor J.Hromádka. Podla neho je Velkú Fatru možné rozdelit na 4 nasledujúce morfologické

celky:

• 1. Krížnanská Velká Fatra, ktorá zaberá najväcšiu plochu. Pozostáva z plochého

južného hrebena s vrcholmi Ostredok (1592), Krížna (1574), Ploská (1532), Suchý (1551) Borišov (1512) a celým radom ostatných. Táto oblast je pramennou oblastou mnohých potokov, ako Necpalský, Gaderský, Lubochnianka a mnohé iné. Hôlny reliéf je budovaný slienitými vápencami a slienmi mráznického súvrstvia (spodná krieda). Tomuto územiu však dominujú aj zvyšky chocského príkrovu s triasovými vápencami a dolomitmi.

• 2. Turcianska Velká Fatra, zaberajúca západnú cast. Tvorí ho masív Tlstej (1414),

Smrekova (1441) a Smrekovice (1415). Charakteristickou crtou je prítomnost bizarných dolomitovo-vápencových brál v okolí Královej studne, Blatnickej, Gaderskej, Necpalskej, Belanskej a Žarnovicovej doliny. Táto oblast je známa aj z hladiska castého fenoménu krasových javov (skalné zrázy, plošiny, jaskyne, kanony a iné).

• 3. Liptovská Velká Fatra zaberá severnú a severovýchodnú cast. Najvýznamnejšími

vrcholmi sú Šiprún (1461), Klak (1394) a Tlstá hora (1208). Výrazná tektonická porucha je vyjadrená dolinou Lubochnianky. Z geologického hladiska sú prítomné horniny z krížnanského a chocského príkrovu.

• 4. Smrekovická Velká Fatra zaberá malú cast na severe a je zložená hlavne z

kryštalických hornín a hornín obalovej jednotky. Významnými vrcholmi sú Smrekovica (1488) a Jarabina (1314). Najdôležitejším cinitelom, ktorý vplýva na podnebie Velkej Fatry je zemepisná poloha a reliéf. Výsledkom sú velké klimatické (teplotné) odchýlky na malom území. Velká Fatra má v nižších oblastiach mierne chladné podnebie, a v hrebenových castiach chladnú horskú klímu. V dlhorocnom priemere je najchladnejším mesiacom január. V oblasti Krížnej, Ostredku a Smrekovice klesajú na –7°C, na ostatnom území –5 až –6°C. Na najvyšších miestach Velkej Fatry býva do roka priemerne 180 dní, ked teplomer ukazuje hodnotu pod bodom mrazu. Dní s celodenným mrazom býva 60 aj viac. Najteplejším mesiacom je júl, kedy na vrcholoch býva priemerne 12°C. Na ostatnom území dosahujú teploty 12 až 16°C. Priemerné rocné teploty sa znižujú od Turcianskej kotliny (7 – 8°C) smerom do pohoria, kde napríklad na vrcholoch Krížnej a Ploskej dosahujú 2°C. Nadmorská výška je rozhodujúcim cinitelom, ktorý vplýva na množstvo a rozloženie zrážok. Rocný priemerný zrážkový úhrn je 1200 až 1400 mm. Najbohatším mesiacom je júl, kedy naprší 150 – 175 mm. V zimnom období dosahuje snehová prikrývka 100 – 200 cm. V závislosti na nadmorskej výške sa sneh udrží 100 až 180 dní do roka. Na rozšírení jednotlivých pôdnych typov má vplyv rôznorodost geologického podložia, podnebie, reliéf a iné fyzickogeografické prvky. Najrozšírenejším pôdnym typom sú rendziny. Podložnými horninami sú slienité vápence, vápence a dolomity bohaté na vápnik a horcík. Tento typ obsahuje iba jeden horizont, a to humusokarbonátový. Na horninách kryštalinika vznikli horské hnedozeme, ktoré obsahujú tri horizonty. So zvyšovaním nadmorskej výšky prechádzajú do podzolových hnedozemí. V oblasti Smrekovice vznikli humusové podzoly, ktoré obsahujú väcšie množstvo zrážok. Na území Velkej Fatry prevažujú horské druhy živocíchov. Doposial tu bolo zistených vyše 3000 druhov bezstavovcov, z toho najpocetnejšie sú motýle – 932 druhov, chrobáky – 717 druhov, dvojkrídlovce – 509 druhov a 350 druhov pavúkov. Zo stavovcov sa tu vyskytuje šest druhov rýb, šest druhov obojživelníkov, 110 druhov hniezdiaceho vtáctva a 60 druhov cicavcov. Hniezdi tu aj orol skalný. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský druh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodný druh tatranského kamzíka vrchovského na území NP Nízke Tatry, a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Velkej Fatry. Najväcším prírodným bohatstvom Národného parku Velká Fatra sú zachovalé prírodné lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných drevín. Unikátom je najväcší výskyt tisu obycajného v Európe. Na území národného parku sa vyskytuje vyše 50 druhov chránených rastlín z celkového poctu 96, ktoré sú chránené na Slovensku. Pravé botanické skvosty predstavujú endemity Velkej Fatry, ktoré sa vyskytujú len na jej území: cyklámen fatranský a jarabina pekárovská. Najstaršou rezerváciou v národnom parku je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu spomínaného tisu obycajného, ktorý je poškodzovaný najmä jelenou zverou, co zaprícinuje jeho ciastocný ústup. _____________ _________

Zdroje: