Referát sa zaoberá vznikom a charakteristikou jaskýň, ich rozdelením podľa typu, ako aj najvýznamnejšími jaskyňami a útvarmi, ktoré sa v nich nachádzajú, ako sú stalaktity a stalagmity.
- Jaskyne vznikajú najmä v oblastiach s vápencovými horninami.
- Stalaktity a stalagmity sú formácie, ktoré vznikajú z uhličitanu vápenatého.
- Najhlbšia jaskyňa je Réseau du Foillis vo francúzskych Alpách, zatiaľ čo najväčšia je Sarawacká komora v Malajzii.
- Jaskyne môžu vzniknúť aj z lávových tokov a morských vĺn.
Jaskyne Najpozoruhodnejšie jaskyne boli objavené v oblastiach s rozsiahlym výskytom vápenca, ako napr. Juhoslávia alebo Mendip Hill v Anglicku. Skalu tvorí najmä uhlicitan vápenatý, ktorý sa rozpúšta v daždovej vode. Voda presakuje cez štrbiny do priepustného vápenca a postupne ich rozširuje. Rieky, ktoré zmiznú vo vápenci a tecú nad nepriepustnou skalou, odplavujú vápenec a vytvárajú velké priestory, v ktorých rastú stalagmity a stalaktity. Cez mnohé jaskyne pretekajú rieky aj dnes, alebo sú v nich sloh/stopy/" class="wiki-link" title="Viac o: stopy">stopy starých riecíšt. Jaskyne sa nachádzajú aj v iných skalách, napr. v cadicových (stuhnutá láva). Tekutá láva tecie ako rieka. Najprv sa ochladí a stuhne. Tunel alebo jaskyna sa môžu utvorit, ked láva naspodu prestane odtekat. Na Havaji sa nachádza mnoho obdivuhodných tunelov a jaskýn. Morské jaskyne vznikajú nárazmi vln. Ak sa zmení úroven morskej hladiny, tieto jaskyne sa môžu nachádzat vysoko nad terajším pobrežím. Mäkšie casti skál, ktoré boli vážne narušené, sa odplavili a utvorili sa jaskyne. Malé jaskyne možno nájst v strednej Austrálii pomerne vzdielené od mora, sopiek a vápencov. Najhlbšia jaskyna Réseau du Foillis vo francúzskych Alpách, 1455 m hlboká Najväcšia jaskyna Sarawacká komora v Sarawaku (východná Malajzia), 700 metrov dlhá, 300 metrov široká, 70 metrov vysoká Najrozsiahlejšia fyzika/slnecna-sustava/" class="wiki-link" title="Viac o: sústava">sústava jaskýn Sústava jaskýn Mammoth Kentucky, USA, 345 km jaskýn a priechodov Stalaktity a stalagmity Stalagmity a stalaktity sa nachádzajú v mnohých vápencových jaskyniach. Stalaktity visia zo stropu ako tenké kamenné stlpy. Stalagmity vyrastajú z podlahy ako kamenné piliere. Obcas sa spoja a vytvoria skalný stlp – stalagnát, ktorý sa tiahne od sropu po podlahu. Hornina, ktorá vytvára stalagmity a stalaktity sa obcas nazýva “ kvapel ”. Toto pomenovanie naznacuje jej pôvod. Vápenec sa skladá prevažne z chemickej zlúceniny, ktorá sa nazýva uhlicitan vápenatý. Daždová voda presakuje cez pukliny vo vápenci a rozpúšta cast uhlicitanu vápenatého. Preto voda, ktorá kvapká zo stropu jaskyne, obsahuje znacné množstvo tejto chemicke zlúceniny. Ked sa vytvorí kvapka, cast vody sa odparí a na strope jaskyne zostane tenucká vrstva uhlicitanu vápenatého. Táto vrstva velmi, velmi pomaly rastie a vytvára stalaktit. Kvapky, ktoré dopadnú na podlahu jaskyne, zanechajú na nej uhlicitan vápenatý, ktorý sa postupne hromadí a vytvára stalagmity. Ak je jaskyna tisícky rokov nedotknutá, môžu v nej vyrást obrovské a zaujímavé útvary.
Najdlhší stalaktit bez opory:
Dlžka 7 m, County Clare, Írska republika
Najvyšší stalagmit:
Pravdepodobne stalagmit La Grande, v jaskyni Aven Armande nedaleko Tarnského údolia vo Fran- cúzsku, dosahuje výšku 29 m
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné typy jaskýň?
Hlavné typy jaskýň sú vápencové jaskyne, lávové jaskyne a morské jaskyne.
Čo sú stalaktity a stalagmity?
Stalaktity sú formácie, ktoré visia zo stropu jaskyne, zatiaľ čo stalagmity vyrastajú z podlahy jaskyne.
Kde sa nachádza najhlbšia jaskyňa na svete?
Najhlbšia jaskyňa, Réseau du Foillis, sa nachádza vo francúzskych Alpách a má hĺbku 1455 metrov.