Čierna Hora, oficiálne Čiernohorská republika, je malá republika na Balkánskom polostrove, s hlavným mestom Podgorica. Krajina má bohatú históriu, rozmanité etnické zloženie a rozvíjajúci sa cestovný ruch.
- Oficiálny názov: Čiernohorská republika
- Hlavné mesto: Podgorica
- Rozloha: 13 812 km²
- Počet obyvateľov (2003): 616 258
- Hlava štátu: Filip Vujanović
- Predseda vlády: Milo Đukanović
- Mena: Euro
- Administratívne rozdelenie: 21 opštín
- Etnické zloženie: Čiernohorci, Srbi, Bosniaci, Albánci a ďalší
- Podnebie: kontinentálne vo vnútrozemí, stredomorské pri pobreží
- Cestovný ruch sa rozvíja od roku 2002.
geografia/cierna-hora/" class="wiki-link" title="Viac o: čierna hora">Čierna Hora (Crna Gora po srbsky a chorvátsky, Montenegro [doslova „čierna hora“] po taliansky a odtiaľ aj po špan., angl., nem. a pod.), dlhý tvar Čiernohorská republika, je menšia republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.
Oficiálny názov
- Dlhý
- Krátky Republika Crna Gora
- Celková
- Súš
- Voda
- % vody
- 157. miesto
- km²
- %
Susedia Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Albánsko Počet obyvateľov
- Sčítanie 2003
- 164. miesto
616 258
Hustota obyvateľov
- Sčítanie 2003
- 123. miesto
HDP p.c. v USD (PKS)
- Stav 2005
-. miesto -
Vznik 3. jún 2006
Forma štátu republika Mena Euro (=100 centov) Gramotnosť 92 % Časová zóna UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna Oj, svijetla majska zoro Medzin. kód (ISO 3166-1) zatiaľ nie je Kód motorových vozidiel (OSN) MNE Internetová doména .me (od 2007) Smerové telefónne číslo + 381
Poloha Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a Albánskom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).
Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara.
Administratívne rozdelenie
Čierna Hora je rozdelená na 21 opštín):
Andrijevica Bar Berane Bijelo Polje Budva Cetinje Danilovgrad Herceg Novi Kolasin Kotor Mojkovac Niksic Plav Pluzine Pljevlja Podgorica Rozaje Savnik Tivat Ulcinj Zabljak
Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2003):
Čiernohorci: 267,669 (43.16%) Srbi: 198,414 (31.99%) Bosniaci: 48,184 (7.77%) Albánci: 31,163 (5.03%) Slovanskí Moslimovia: 24,625 (3.97%) Chorváti: 6,811 (1.1%) Rómovia: 2,826 (0.46%)
Podnebie Vo vnútrozemí kontinentálne, pri pobreží stredomorské. 1 600 - 3 000 mm zrážok ročne v horách.
Cestovný ruch Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi oblúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie z cestovného ruchu
Dejiny Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.
Po referende v roku 1992 vznikla Federatívna republika Juhoslávia. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Černej Hore žije veľa Srbov. Vďaka vytvoreniu federácie Čiernej Hory so Srbskom vznikla Federatívna republika Juhoslávia. 4. februára sa krajina premenovala na Srbsko a Čierna Hora. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je oficiálny jazyk v Čiernej Hore?
Oficiálnym jazykom v Čiernej Hore je čiernohorčina.
Kedy sa Čierna Hora stala nezávislou krajinou?
Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 po referende, v ktorom 55,4 % voličov súhlasilo s osamostatnením.
Aké je etnické zloženie obyvateľstva v Čiernej Hore?
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2003 sú najpočetnejšie etnické skupiny Čiernohorci, Srbi, Bosniaci a Albánci.