Brezno, mesto v Horehroní, má bohatú históriu s pôvodom spojeným s baníkmi z Tirolska. Prvá písomná zmienka je z roku 1265 a mesto získalo mestské výsady v roku 1380. Mesto čelilo útokom a vojnám, pričom sa stalo centrom vzdelanosti a remesiel, najmä po 18. storočí, kedy sa hospodárstvo preorientovalo na poľnohospodárstvo a remeselnú výrobu.
- Brezno bolo založené baníkmi z Tirolska.
- Prvá písomná zmienka o Brezne je z roku 1265.
- Mesto získalo mestské výsady v roku 1380.
- Brezno čelilo útokom lupičov a vojnám v 15. a 16. storočí.
- Mesto sa stalo centrom vzdelanosti vďaka piaristom.
- Hospodárstvo sa po 18. storočí preorientovalo na poľnohospodárstvo a remeselnú výrobu.
geografia/centrum-brezno/" class="wiki-link" title="Viac o: horehronia">horehronia-brezno/" class="wiki-link" title="Viac o: centrum horehronia">Centrum horehronia (BREZNO) O vzniku mesta a samotnom povode jeho pomenovania hovoria dnes uz len legendy. Jedna spomina ako prvych osadnikov banikov z staty-taliansko-nemecko/" class="wiki-link" title="Viac o: nemecko">nemecko-talianskej oblasti Tirolska,z mesta Bressano,ktori nazvom svojho rodneho mesta pomenovali novu osadu pri Hrone.Prva pisomna znienka o uzemi,na ktorom mesto neskor vzniklo,pochadza z roku 1265,avsak o existencii banickej osady svedci az privilegium s mestskymi vysadami,ktore Breznu udelil Ludovit I. 14.augusta 1380. Nazvy Bryznabanya,Brezenibanya a Breznobanya dokumentuju pociatocnu banicku orientaciu najstarsich obyvatelov mesta. Na sklonku 15. a zaciatkom 16. storocia muselo mesto celit utokom lupcianskych hradnych panov Doczyovcov,ktori nerespektovali jeho mestske vysady ani uzemne prava. Spor vyvrcholil v roku 1517,kedy ballek-ladislav-lesni-divadlo/" class="wiki-link" title="Viac o: ladislav">Ladislav Doczy so svojimi oddielmi vyraboval a vypalil cele mesto,pricom zhorela aj prva sakralna stavba,na namesti stojaci Kostol Blahoslavenej Panny Marie. Tabulova malba svatej Barbory z kridloveho oltara a polychromovana drevorezba madony s dietatom,pochadzajuce z konca 15. storocia, v sucastnosti ulozene v kaplnke Piaristickeho klastora, su jedinymi pamiatkami zachovanymi zo spominaneho kostola. Najstarsim zachovalym symbolom mesta je mestsky erb,ktoreho sucastou je obrneny rytier, v miesrnych tradiciach stotozneny s postavou Bomburu,hrdinom z protitureckych vojen. V obdobi stavovskych povstani sa mesto stalo akousi krizovatkou,kde sa kurucke vojska striedali so zoldnierskou armadou. Prislub nabozenskej slobody pre evanjelicke obyvatelstvo,ktore tvorilo v meste vacsinu,byval casto podnetom k porusovaniu lojalnosti voci panovnikovi a k materialnej podpore povstalcov. V tychto nepokojnych casoch povysil panovnik osobnosti-zivotopisy/ferdinand-iii-cz/" class="wiki-link" title="Viac o: ferdinand iii">Ferdinand III. 12. februara 1650 Brezno na slobodne kralovske mesto. Po potlaceni protihabsburgskych povstani nasledovala nasilna rekatolizacia. Vyznamni siritelia reformacnych myslienok a vzdelanosti Jan Milochovsky a Jan Simonides boli obvineni z vlastizrady a vyhnani z mesta. Vzdelanosti a skolstva sa ujali piaristi,ktori posobili v meste az do roku 1857. Pritomnost cisarskych zoldnierov z Francuzska a Talianska pocas stavovskych povstani v Brezne pripominaju uz len v podvedomi starych Breznanov zachovane pomenovania miestnych casti "Burgundia" a "Venecia".Ukoncenim dlhotrvajucich sporov a vojnovych konfliktov v monarchii 18. storoci obnovila sa aj hospodarska aktivita mesta. Napriek banickym tradiciam neperspektivna tazba kovov zanikla, zakladnym zdrojom prijmov sa stalo polnohospodarstvo, remeselna vyroba a tazba dreva. Rozloha a charakter chotara predurcoval obyvatelstvo k chovu oviec a dobytka,co sa odrazilo aj v socialnej strukture mesta. .
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy bola prvá písomná zmienka o Brezne?
Prvá písomná zmienka o Brezne pochádza z roku 1265.
Kto udelil Breznu mestské výsady?
Mestské výsady udelil Breznu kráľ Ľudovít I. 14. augusta 1380.
Aké hospodárske aktivity prevládali v Brezne po 18. storočí?
Po 18. storočí sa hospodárstvo Brezna preorientovalo na poľnohospodárstvo, remeselnú výrobu a ťažbu dreva.