Bratislavský hrad, nachádzajúci sa na južnom výbežku Malých Karpát, má bohatú históriu ako politické a cirkevné centrum Veľkej Moravy. Po rôznych prestavbách a opevneniach sa stal významným sídlom uhorského štátu, pričom jeho súčasná podoba je výsledkom rozsiahlej rekonštrukcie po roku 1953.
- Bratislavský hrad leží na južnom výbežku Malých Karpát.
- Hradisko malo význam ako slovanské hradisko v období Veľkej Moravy.
- Prvý písomný záznam o hrade je z roku 907.
- Hrad bol viackrát prestavaný a opevnený v priebehu storočí.
- V 15. storočí bol hrad prestavaný kráľom Žigmundom na gotický palác.
- V 17. storočí sa hrad dostal do vlastníctva Pálffyovcov a prešiel ďalšími prestavbami.
- Požiar v roku 1811 zničil hrad, ale po roku 1953 bol zrekonštruovaný.
Dnes už opravený Bratislavský hrad leží na najjužnejšom výbežku Malých Karpát, zvažujúcom sa až k Dunaju, kde bol prastarý brod na ceste do Podunajskej nížiny. Hradný kopec, osídlený už v praveku, zohral významnú úlohu ako slovanské hradisko v období Veľkej Moravy, keď bol politickým i cirkevným centrom kraja. Výsledky posledných archeologických výskumov ukázali, že už v druhej polovici 9. Storočia stáli na hradisku kamenné stavby, a to murovaný kamenný palác na najvyššom mieste hradnej výšiny a veľká murovaná bazilika na hornej východnej terase dnešného hradného areálu. Bratislavský hrad sa pod menom Pressalauspruch prvý raz písomne spomína r. 907. Po zániku Veľkej Moravy sa stal pohraničným hradom ranofeudálneho uhorského štátu a sídlom komitátu. Ako taký ho v 11 a v 12. Storočí niekoľkokrát opevňovali. Aj keď sa opevnený hrad ubránil nájazdu Tatárov r. 1241, o tri roky po ich odchode ( po r. 1245) ho znovu prestavovali a opevnili. Na mieste dvoch predchádzajúcich palácov postavili na hradnom kopci veľkú obytnú vežu a o niečo neskôr sa na jeho juhozápadnom okraji aj obrannú vežu ( známu neskôr ako Korunovačná veža). V prvej polovici 15. Storočia dal Bratislavský hrad znovu úplne prestaviť kráľ Žigmund v súvislosti s opevňovaním západných hraníc Uhorska proti husitom. vtedy zanikla aj veľká obytná veža a na jej mieste vybudovali rozsiahly dvojposchodový gotický palác, obklopený priekopou a moderným opevnením. Turecké nebezpečenstvo a prenesenie sídla krajiny do historia-bratislavy/" class="wiki-link" title="Viac o: bratislavy">Bratislavy viedlo k ďalšej, renesančnej prestavbe hradu v r. 1552 – 1560, keď pristavili k palácu dve nové krídla a upravili jeho vnútorné priestory. V prvej polovici 17. Storočia, keď patril hrad Pálffyovcom, vybudovali na paláci v r. 1635 – 1639 tretie poschodie a jeho pôvodné dve gotické veže doplnili na štyri. Ďalšie rozsiahle prestavby v druhej polovici 8. Storočia vytvorili z hradu veľké reprezentačné sídlo uhorského miesto držiteľa. Po prenesení ústredných úradov do Budína zriadil osobnosti-zivotopisy/jozef-ii/" class="wiki-link" title="Viac o: jozef ii.">Jozef II. v r. 1748 na hrade generálny seminár, v ktorom okrem iných osvietenských kňazov študoval aj prvý kodifikátor spisovnej gramatika-sloh/historia-slovenciny/" class="wiki-link" title="Viac o: slovenčiny">slovenčiny bernolák">Anton Bernolák. Po smrti panovníka ( 1790 ) seminár rozpustili a hrad používali ako kasárne. Požiar, ktorý tu v r. 1811 vypukol, premenil celý objekt na ruiny. Po niekoľkých márnych snahách o jeho obnovu vrátila mu veľkorysá rekonštrukcia po r. 1953 nový život a kultúrne poslanie.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy bol Bratislavský hrad prvýkrát písomne spomenutý?
Bratislavský hrad bol prvýkrát písomne spomenutý v roku 907.
Kto dal hrad prestavať v 15. storočí?
Hrad dal prestavať kráľ Žigmund v súvislosti s opevňovaním západných hraníc Uhorska.
Akú úlohu hral Bratislavský hrad v období Veľkej Moravy?
Bratislavský hrad bol politickým a cirkevným centrom kraja počas obdobia Veľkej Moravy.