Všeobecná ekonomická teória

Všeobecná ekonomická teória

• 1. metódy skúmania ekonomických javov

2. Metodológia ekonómie

3. Metodologické úskalia

4. hospodárska politika">Hospodárska politika

5. Mikro a makroekonómia

Zoznam použitej literatúry Hontyová a kolektív: ekonomická teória. Bratislava: Elita, 1996. Šlosár, r. – Búrová, S. – Fabová,L. – Lisý,J.: Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava:Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1995 Šlosár,R. – Šlosárová,A. – Majtán,Š.: Výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1996. Šíbl,D. a kolektív: Malý slovník trhovej ekonomiky. Bratislava: Elita, 1991. 1. Metódy skúmania ekonomických javov a procesov. Metodológia je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním ekonomických javov a procesov. Je to súhrn všetkých používaných metód.

Medzi klasické metódy skúmania patria:

a/ analýza javov a procesov – rozklad celku na jeho jednotlivé casti a prvky s cielom dokonalejšieho poznania subcastí systému; b/ syntéza javov a procesov – skúmanie javov jako celku, a to pomocou skladby castí a prvkov celku; c/ indukcia javov a procesov – postup vedúci k všeobecnému poznatku na základe skúmania všetkých javov alebo len casti javov; d/ dedukcia – postup od všeobecného k jednotlivému, pri ktorom sa na základe poznatkov a tvrdení, ktoré sa považujú za objektívne, logicky vyvodzuje pravdivý záver; e/ komparácia – porovnávanie javov v case a priestore, na základe coho sa dopsieva k identifikácii ich spolocných, resp. rozdielnych stránok; f/ abstrakcia – zameranie sa na podstatu ekonomických javov a procesov. Ekonomické modely – poskytujú informácie o základných vztahoch prícin a následkov a predstavujú efektívny nástroj pre ekonomické rozhodovanie nejakého aspektu ekonómie. Vyjadrujú sa pomocou rovníc, grafov, tabuliek; majú velkú vypovedaciu schopnost. Štatistiky – zdroje poznania ekonómie. Ekonometria – pomocná ekonomická disciplína. Využíva matematické a štatistické postupy na testovanie ekonomických hypotéz a ekonomických parametrov.

2. Metodológia ekonómie

Pri aplikácii vedeckých metód skúmania ekonómie sa vychádza z nasledujúcich fáz: a/ proces pozorovania a analýzy ekonomických javov;

• pozorovania ekonomických javov z hladiska ich vývoja;
• analýza – metódami dedukcie a predikcie hodnotit spôsoby ekonomického správania;

b/ proces hypotéz – na základe pozorovania a analýz – predpokladat, jako sa budú ekonomické subjekty správat; c/ proces testovania – overenie výsledkov hypotéz v praxi; d/ proces interpretácie – uvedenie získaných poznatkov do praxe; e/ proces syntézy. 3. Metodologické úskalia Sú to rôzne nástrahy, ktorých nepoznanie by mohlo viest k nesprávnym poznatkom a záverom v rozhodovacích procesoch. a/ predpoklad „ceteris paribus“

• z lat. „pri rovnakých ostatných podmienkach“;
• vyjadruje, že klúcovým postupom na identifikáciu jednej premennej je zachovat

ostatné premenné nezmenené, teda že skúmaný faktor sa mení, zatial co ostatné faktory sú konštantné. b/ omyl „post hoc“

• z lat. „potom, teda preto“;
• ide o nedodržanie podmienok ceteris paribus;
• skúmanie relácií prícin a dôsledkov a ich vzájomného vztahu. c/ klam opozície
• celok nemusí byt vždy súctom castí;
• ide o nesprávny predpoklad, že to, co je pre cast alebo jednotlivca pravdivé, je

pravdivé pre spolocnost jako celok. d/ subjektivita

• ekonomickú realitu posudzujeme na základe subjektívnych osvojených poznatkov,

cím strácame schopnost pochopit tých, ktorí stoja na inej poznatkovej platforme;

• sme zajatcami vlastných teoretických názorov;

e/ neurcitost

• ekonomické zákony majú charakter pravdepodobnostných zákonov (platia len v

priemere a nie pre každý jednotlivý prípad) a z toho vyplýva, že sa nevylucujú znacné individuálne rozdiely v správaní jednotlivých ekonomických subjektov. 4. Hospodárska politika Je súhrn hospodárskych opatrení štátu v urcitom období. Ide o riadenie a regulovanie ekonomiky, ekonomických procesov, ktoré sa v daných konkrétnych podmienkach usilujú o dosiahnutie co najefektívnejších výsledkov celého reprodukcného procesu. Charakter, metódy a nástroje hospodárskej politiky sú urcené aj typom hospodárstva, v ktorom sa uskutocnuje. Teória hospodárskej politiky sa zaoberá tvorbou konkrétnych koncepcií hospodárskej politiky. Praktická hospodárska politika vychádza z teoretických odporúcaní a preberá zodpovednost za prijaté rozhodnutia. Hospodársku politiku štátu možno vymedzit jako súhrn cielov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomiky. Nositelom – subjektom – hospodárskej politiky je predovšetkým štát a jeho mocenské a vládne inštitúcie (parlament, vláda, ministerstvá, výskumné a expertné štátne organizácie). Na medzinárodnej úrovni vystupujú samostatné hospodárske subjekty – medzinárodné organizácie, ktoré uskutocnujú vlastnú hospodársku politiku v rámci integracných zoskupení.

Ciele hospodárskej politiky:

a/ z castového hladiska – krátkodobé ciel (dni, týždne, mesiace); strednodobé (1-5 rokov); dlhodobé ciele ä5-10 rokov); b/ z hladiska koncepcií hospodárskej politiky – magický trojuholník, štvoruholník, resp. n-uholník cielov hospodárskej politiky;

c/ z hladiska stability tieto ciele:

• zamestnanost – udržanie nezamestnanosti na úrovni, ktorá sa približuje k prirodzenej

miere nezamestnanosti;

• cenová stabilita - minimalizácia zmien v cenách a zabránenie neocakávaným cenovým

výkyvom;

• ekonomický rast – také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku

základných makroekonomických velicín v case, najmä rast hrubého a cistého domáceho produktu a konecnej spotreby;

• rovnováha platobnej bilancie – súlad medzi súhrnom všetkých platieb, ktoré

prichádzajú do krajiny a súhrnom všetkých platieb (úhrad) do zahranicia za urcité casové obdobie;

• optimálne rozdelovanie dôchodkov – rozdelovanie urcitých príjmov pre konkrétne

subjekty. Hospodárska politika, ktorá sleduje všetky tieto ciele sa nazýva stabilizacná hospodárska politika. 5. Mikro a makroekonómia Mikroekonómia – z gréckeho slova „mikros“ – malý; skúma správanie sa jednotlivcov (preco uprednostnujú ten-ktorý statok, jako sa rozhodujú pri volbe statkov pri rôznych obmedzeniach), podnikov (preco ponúkajú urcitý druh tovarov, co ovplyvnuje ich výrobu, aké má podnik ciele). Zaoberá sa vytváraním cien jednotlivých druhov tovarov, preco vzniká nezamestnanost, jako funguje trh, aký vplyv má monopolné postavenie jednotlivých subjektov na trhu, aký vplyv má na prácu výška daní zo mzdy apod. Makroekonómia – z gréckeho slova „makros“ – velký; skúma správanie sa ekonomicky jako celku, t.j. celkový dopyt a ponuka tovarov a služieb, mieru inflácie, mieru nezamestnanosti, národohospodárske výsledky, úlohu štátu v ekonomike, medzinárodné ekonomické vztahy, aká je závislost medzi spotrebou a investíciami, jako vplýva menová a rozpoctová politika na hospodársky vývoj v krajine apod. Hranice medzi mikro a makroekonómiou nie sú velmi presné. Existuje vela oblastí, kde sa navzájom prekrývajú alebo sú tesne prepojené. takého clenenie ekonómie je užitocným prostriedkom na utriedenie poznatkov a myšlienok, týkajúcich sa ekonomických problémov a hospodárskej politiky.