Sociologia pre ekonomov

gramatika-sloh/retorika-komunikacia/" class="wiki-link" title="Viac o: komunikácia">komunikácia">Neverbálna komunikácia

Na začiatku analýzy určitého problému je potrebné si uvedomiť, v čom spočíva jeho podstata. V našom prípade je úlohou definovať a priblížiť problematiku komunikácie vo všeobecnosti, resp. venovať sa konkrétnemu druhu komunikácie – neverbálnej komunikácii.

Čo komunikácia vo všeobecnosti vlastne znamená? Zjednodušene môžeme povedať, že ide o výmenu názorov, prenos informatika/zaznamenavanie-informacii/" class="wiki-link" title="Viac o: informácií">informácií medzi dvoma alebo viacerými subjektami.

Komunikácia ako taká môže mať informatívny, hodnotiaci alebo disciplinárny charakter. Samozrejme, kombináciou uvedených druhov môže vzniknúť akýsi mix, ktorý sleduje viaceré aspekty naraz.

Jedným z delení komunikácie je i delenie na komunikáciu verbálnu a neverbálnu.

Základnými komunikačnými zručnosťami sú kladenie otázok, pýtanie sa.

Nemenej dôležité prvky sú:

• porozumenie a ochota komunikovať s druhou stranou,

• presviedčanie

• pomocou logických argumentov /pomerne racionálna forma /

• prehováranie /aspekty, poukazy na niečo /

• priame vyjednávanie

I keď sa navonok možno zdá, že dané prvky sú typické pre verbálnu komunikáciu, v skutočnosti ich rovnako môžeme priraďovať aj neverbálnej komunikácii.

Komunikácia, teda i neverbálna komunikácia pozostáva z určitých fáz:

1. Prípravná fáza

• problém

• cieľ – čo chcem komunikáciou dosiahnuť

• teor. analýza

• výber. metódy

• výber. vzorky

• techniky zberu

• postup spracovania

• čas. rozvrh

2. Realizačná fáza

• sprac. techniky

• zber prim. údajov

• záznam dát

• spracovávanie

• triedenie

• popis tabuliek

• analýza zistení

• analýza súvislostí

• test hypotéz

3. Záver

• sformul. výsledkov

• formulácia záver. správy

4. Návrh sociotech. opatrení

V centre našej pozornosti by mala stáť práve komunikácia v oblasti ekonomickej. Ako príklad môžeme uviesť typ komunikácie so zákazníkom. Ide o cieľavedomú činnosť zameranú na vyvolanie a usmernenie potrieb. Jej úlohy teda majú ekonomický i mimoekonomický charakter. Modelovo však môžeme naznačiť akúsi anglictina/casova-postupnost/" class="wiki-link" title="Viac o: postupnosť">postupnosť úloh komunikácie – Attention ( pozornosť ), Interest ( záujem ), Desire ( želanie ), Action ( konanie ).

Z hľadiska poslania komunikácie je dôležité odovzdanie komunikačného oznamu vybranej skupine subjektov, preto je potrebné poznať cieľovú skupinu, vhodne načasovať komunikáciu a zvoliť vhodný spôsob a výber média pre prezentáciu.

Pokiaľ sa pohybujeme v rovine neverbálnej komunikácie, môžeme hovoriť o prostriedkoch ako sú:

• ankety

• letáky a propagačné materiály

• brožúrky a prospekty

• katalógy a inzercia v tlači

• dotazníky

• plagátovacie plochy

• internet a direct mail

• kalendáre, fax

• iné formy neverbálnej komunikácie

Výhodou neverbálnej komunikácie je

• sprostredkovanie informácií, oznamu súčasne širokému okruhu ľudí

• rýchlosť prenosu

• anonymita ( respondenti sú zvyčajne neznámi )

• nie je nátlaková

Na druhej strane možno hovoriť o určitom znevýhodnení oproti verbálnej komunikácii, ktorá je viac dôveryhodná, zachádza do podrobností, resp. reaguje pružne v danej situácii.

V súčasnosti sa čoraz viac rozširuje najmodernejšia a azda najpopulárnejšia forma neverbálnej komunikácie – INTERNET. Zasielanie prospektov, katalógov, reklamných materiálov či súkromných písomností je v podstate jednoduché, rýchle a finančne nenáročné. Okrem toho môže jedna strana upútať tú druhú nielen obsahom ekonomika/obstaravanie-materialu-skladovanie-a-evidencia/" class="wiki-link" title="Viac o: materiálu">materiálu, ale dokonca grafickou úpravou, ktorá často býva na vysokej úrovni a stáva sa rozhodujúcim momentom voľby prijímajúceho subjektu. Obraz niekedy jednoducho komunikuje za nás.

V domácich podmienkach ešte stále rozšírenou formou neverbálnej komunikácie je aj rozosielanie a vypĺňanie dotazníkov. Dotazník nie je nič iné ako písomný rozhovor, ktorý obsahuje rôzne druhy otázok.

V jeho úvode by nemalo chýbať predstavenie iniciúcej strany, oslovenie a krátky príhovor o význame práce, a nakoniec inštrukcie, pomocou ktorých sa má respondent orientovať a postupovať. Samozrejme, ostáva len na jeho vôli, či sa rozhodne alebo odmietne spolupracovať.

Neverbálna komunikácia v sebe zahŕňa určitú mieru rizika, ktoré vyplýva napríklad aj z nenávratnosti, nepriameho kontaktu s adresátom. Preto sa veľmi neodporúča pri riešení závažných otázok.

Otázky možno rozdeľovať na otvorené, kde je možnosť vlastného prejavu alebo uzatvorené, kde vychádzame z voľby uvedených možností (áno – nie; súhlasím – nesúhlasím – čiastočne súhlasím ... )

Čo sa týka formulácie otázok, zhrnieme základné zásady:

• jednoznačnosť a zrozumiteľnosť
• nesugestívnosť
• súvislosť s cieľom, ktorý sledujeme

Na záver možno azda dodať, že v súčasnosti sa čoraz viac uplatňuje práve forma neverbálnej komunikácie, čo do značnej miery súvisí s prudkým rozvojom komunikačnej a výpočtovej techniky na prelome 80. a 90. rokov. Je rýchla, efektívna, ale aj tu treba poukázať na to, že bez vhodnej kombinácie s verbálnou komunikáciou, je dosiahnutie cieľa oveľa zložitejšie.