Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá obdobím absolutizmu vo Francúzsku, najmä pôsobením kardinála Richelieu a jeho nástupcu Mazarina, a vlády Ľudovíta XIV., ktorý sa stal symbolom absolutistickej monarchie.

  • Richelieu zrušil politické práva hugenotov a dobyl pevnosť La Rochelle.
  • Centralizoval správu provincií a nahradil šľachtických guvernérov kráľovskými úradníkmi.
  • Vznik Akadémie vied v roku 1635 na podporu francúzskeho jazyka a literatúry.
  • Mazarin sa stal regentom po smrti Ľudovíta XIII. a čelil opozícii v Paríži.
  • Ľudovít XIV. prevzal vládu v roku 1661 a stal sa symbolom absolutizmu s vetou 'Štát, to som ja!'.
  • Versailles sa stalo kráľovskou rezidenciou a centrom dvorného absolutizmu.
  • Merkantilizmus pod vedením ministra Colberta posilnil francúzsku ekonomiku a vojenský potenciál.

Keď roku 1642 zomrel v Paríži 57- ročný kardinál Jean du Plessis, vojvodca de Richelieu, stalo sa tak po osemnástich rokoch jeho pôsobenia vo funkcii prvého ministra kráľa Ľudovíta XIII. Pod jeho vedením sa Francúzsko stalo absolutistickým štátom. Dal zničiť množstvo hradov a zámkov vysokej aristokracie. V duchu zásady „ jeden kráľ, jedna viera, jeden zákon“ zrušil osobitné politické práva hugenotov. Roku 1628 dobyl ich hlavnú baštu – pevnosť La Rochelle. Richelieu centralizoval správu provincií vo Francúzskom kráľovstve. Šľachtických guvernérov nahradil kráľovskými úradníkmi – intendantmi. Zaslúžil sa o vznik Akadémie vied roku 1635. Jej úlohou bolo pestovanie francúzskeho jazyka a literatúry.

Jeho nástupcom sa stal kardinál Jules Mazarin, ktorého styky mu umožnili po smrti panovníka stať sa regentom štvorročného kráľa Ľudovíta XIV. Nepatril k veľmi obľúbeným osobnostiam, ale vedel popudiť proti sebe rozličné politické zoskupenia a využívať to vo svoj prospech. Opozícia v Paríži roku 1648 donútila kráľovnú matku a Mazarina k ústupkom. Vytvoril sa tu parlament, ktorý úradoval bez zákonodarného práva a žiadal spoluzodpovednosť v daňovej politike, reformu polície a justície. eukaliptus-kralovsky/" class="wiki-link" title="Viac o: kráľovský">Kráľovský dvor sa musel premiestniť do Saint Germain. Roku 1651 bol ľudovít xiv.">Ľudovít XIV. vyhlásený za plnoletého a formálne prevzal vládu. Mazarinovi sa roku 1653 podarilo poraziť frondistických povstalcov pri Bordeaux, čo mu otvorilo cestu na Paríž. Roku 1659 zinscenoval svadbu Ľudovíta XIV: s dcérou španielskeho kráľa, čím sa upravila hranica medzi oboma krajinami. Po smrti Mazarina roku 1661 prevzal vládu Ľudovít XIV.

Zásadou tohto absolutistického vladára bola známa veta: „Štát, to som ja!“ Spôsob vlády Ľudovíta XIV:, ktorý sa tituloval Kráľ Slnko, sa stal vzorom aj pre ostatné panovnícke dvory v Európe. Absolutizmus vychádzal z princípu, že panovník je nositeľom Božej milosti a ako zástupca Boha sa nemusel nikomu zodpovedať. Kráľ bol centrom spoločenského a politického života a vládol bez obmedzenia. Od roku 1682 sa kráľovskou rezidenciou stalo Versailles, ktoré predstavovalo vyvrcholenie dvorného absolutizmu. Ideálom výchovy sa stal francúzsky gavalier, s parochňou a nohavicami po kolená. Hospodársku politiku francúzskeho dvora charakterizoval merkantilizmus. Jeho zakladateľ, minister financií Jean Baptiste Colbert sledoval posilnenie francúzskej ekonomiky a vojenského potenciálu, začala sa podpora manufaktúr, rozširo- vanie obchodných ciest, zjednotenie mier a váh a pod. Realizovaním tejto politiky sa Francúzsko stalo v

  • 17. storočí najsilnejšou mocnosťou v Európe.
  • 🤔 Najčastejšie otázky k téme

    Kto bol kardinál Richelieu a akú úlohu zohral vo francúzskej politike?

    Kardinál Richelieu bol prvým ministrom kráľa Ľudovíta XIII. a zohral kľúčovú úlohu pri centralizácii moci vo Francúzsku, zrušil politické práva hugenotov a dobyl ich hlavnú baštu, pevnosť La Rochelle.

    Aké reformy zaviedol Mazarin počas svojej vlády?

    Mazarin čelil opozícii a vytvoril parlament, ktorý žiadal spoluzodpovednosť v daňovej politike a reformu polície a justície, čím posilnil moc kráľa.

    Aký bol význam Ľudovíta XIV. pre francúzsku monarchiu?

    Ľudovít XIV. sa stal symbolom absolutizmu s vetou 'Štát, to som ja!', jeho vláda a spôsob života na dvore vo Versailles sa stali vzorom pre ostatné európske monarchie.