Harappská kultúra, najstaršia civilizácia v povodí rieky Indus, existovala medzi 2300-1600 pred n. l. a mala významné mestá ako Harappa a Mohendžo-daro. Tieto mestá sa vyznačovali pokrokovou architektúrou, kanalizáciou a plánovanými ulicami. Harappania mali vlastné písmo, ktoré dodnes nebolo rozlúštené, a ich civilizácia zanikla začiatkom 2. tisícročia.
- Harappská kultúra existovala medzi 2300-1600 pred n. l.
- Hlavné mestá: Harappa (25 000 obyvateľov) a Mohendžo-daro (40 000 obyvateľov).
- Mestá mali pokročilú architektúru, vrátane kanalizácie a verejných kúpeľov.
- Harappania používali obrázkové písmo, ktoré nie je dodnes rozlúštené.
- Civilizácia zanikla začiatkom 2. tisícročia, jej pôvod a zánik ostávajú záhadou.
Najstaršou civilizáciou: tzv. Harappská kultúra (2300-1600 pred n. l.)
v povodí rieky Indus, pôvod obyvateľstva je neznámy, významnými strediskami boli mestá Harappe a Mohendžo-daro→ opevnenia so vstupnými bránami, plán miest – poschodové domy z pálených tehál, pravidelný pôdorys, ulice sa križovali v pravých uhloch, boli tu rozsiahle sýpky, vodovody s pitnou vodou, kanalizácie, kúpeľne, záchody, kúpele.
Harappa mala asi 25 000 obyv., Mohendžo-daro až 40 000. V roku 1921 objavili britskí archeológovia v údolí rieky Indus rozsiahle zrúcaniny starovekého mesta Harappa. O rok neskôr vykopali ešte zachovalejšie Mohendžo-daro. Mestá boli staré vyše 4000 rokov 2. pol. 3. tis. Pnl – mestské strediská – harappská kultúra – obrázkové písmo ( dodnes nerozlúštené ).
O to viac prekvapili svojou architektúrou. Rovné ulice široké až 10 metrov, pretínajúce sa v pravom uhle, domy z pálených tehál s terasami a bazénmi, verejné kúpele s ústredným kúrením, terakotové a kovové fyzika/mechanizovane-nastroje/" class="wiki-link" title="Viac o: nástroje">nástroje, šperky a hračky. Strechy boli izolované asfaltom. Tunajšia civilizácia mala najpokrokovejší stavebný systém vtedajšieho sveta. V štyridsaťtisícovom Mohendžo-dare fungovala kanalizácia, ktorá sa nelíšila od toho, čo sme videli v Quette. Prvé zmienky o histórii indickej kuchyne sa tradujú od čias antickej indickej civilizácie „HARAPPA“ a „MOHENIODARO“.
Obyvatelia oboch starovekých veľkomiest boli príslušníkmi veľkej civilizácie údolia Indu. Historici ju nazývajú Harappská civilizácia. V Harappe je nachádzaná neprítomnosť akýchkoľvek stôp patriarchátu. Ide teda s najväčšou pravdepodobnosťou o pre - patriarchálne učenie. Ďalej uctievané Veľké Matky, ktoré nachádzame ako v dnešnej Indii, tak i u najstarších vyspelých kultúr (Malta, Mohendžo-daro), atd. Podľa najnovších objavov je jasné, že Harappania poznali písmo. Pokusy o jeho rozlúštenie boli zatiaľ bezvýsledné a tak ďalšie aspekty tejto civilizácie, najmä jej pôvod a zánik ostávajú záhadou.
Táto civilizácia, o ktorej sa vie veľmi málo zanikla začiatkom 2. tisícročia. Sodoma a Gomora: popis udalosti v starozákonných textoch svedčí skôr, či sa to niekomu páči alebo nie, pre jadrový výbuch, navyše dopredu plánovaný. paralelou ak nie tou istou udalosťou je zničenie mesta Mohendžo-daro v Indii, kde kostrové nálezy ešte dnes majú vyššiu rádioaktivitu ako tie v Hirošime!!!!. Snáď dotyčný / Boh povedzme.../ nevaroval obyvateľov Sodomy pred zemetrasením / na základe seizmologických meraní alebo ako si to predstavuješ ?!/
Pre turistu je zaujímavejšia návšteva pomerne zachovalého Mohendžo-daro. Okolité oblasti sú z času na čas nepokojné, takže sa môže stať, že vám na prehliadku vykopávok pridelia policajný džíp s eskortou.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kde sa nachádzala Harappská kultúra?
Harappská kultúra sa nachádzala v povodí rieky Indus.
Aké mestá boli významné v Harappskej kultúre?
Významné mestá Harappskej kultúry boli Harappa a Mohendžo-daro.
Prečo je Harappská civilizácia považovaná za záhadnú?
Harappská civilizácia je považovaná za záhadnú, pretože jej pôvod a zánik nie sú dostatočne preskúmané a jej písmo zostáva nerozlúštené.