Referát sa zaoberá históriou a vývojom tlače pre nevidiacich a slabozrakých, pričom zdôrazňuje význam Braillovho písma a zvukových kníh na Slovensku. Popisuje aj problémy, ktorým čelí zrakovo postihnutá komunita v oblasti zamestnanosti a osobnej nedotknuteľnosti.
- Tlač pre nevidiacich Braillovým písmom sa na Slovensku začala v roku 1948.
- Prvá knižnica pre nevidiacich na Slovensku vznikla v roku 1955.
- Zvukové knihy sa začali nahrávať v 50. rokoch 20. storočia.
- Zrakovo postihnutí čelí problémom s osobnou nedotknuteľnosťou a zamestnanosťou.
- Nežná revolúcia negatívne ovplyvnila pracovné možnosti zrakovo postihnutých.
Dôležitým výdobytkom techniky je tlač pre nevidiacich Braillovým písmom. Vo Francúzsku ju používali už koncom 18. storočia, v niekdajšom Rusku v minulom storočí a v Čechách od roku 1917. Na Slovensku sa týmto písmom začína tlačiť až v roku 1948.
Prvá knižnica pre nevidiacich a slabozrakých vznikla roku 1955 v Báhoni. Až záznamová prejav/" class="wiki-link" title="Viac o: technika">technika umožňuje koncom päťdesiatych rokov vybudovať prvé sinice/" class="wiki-link" title="Viac o: oddelenie">oddelenie zvukových štúdií, kde sa začínajú nahrávať prvé zvukové knižky. Prvými zvukovými knihami sa stali prevzaté rozhlasové hry. Najväčší záujem prejavujú nevidiaci o detektívky, historické romány, cestopisy a literatúru faktu. Rozhlasové hry sa postupne obohacujú a preto do Levoče začínajú chodievať herci a rozhlasoví hlásatelia, aby rozšírili ponuku zvukových kníh. V súvislosti s narastajúcim záujmom o jednotlivé diela a čoraz rýchlejším technickým vývojom sme sa, pochopiteľne, snažili udržať krok so svetovým štandardom. Zvukové cievky a pásky preto vystriedali audiokazety. Menila sa i záznamová technika.
matematika/statistika-teoria/" class="wiki-link" title="Viac o: štatistika">Štatistika - narušenie osobnej nedotknuteľnosti Mnohí si totiž neželajú mať kdekoľvek záznam o tom, že sú nevidiaci, alebo inak zrakovo postihnutí. Chápu to jednoznačne ako narušenie svojej osobnej nedotknuteľnosti. Odhadujeme, že momentálne žije na Slovensku približne desaťtisíc zrakovo postihnutých a nevidiacich. Samozrejme, že spomínaný údaj je vyšší o 20 až 30000 zrakovo postihnutých a nevidiacich. Štatistická nepresnosť pramení aj z toho, že sú ľudia s vrodenou slepotou, alebo stratili zrak pri tragickej nehode, či v dôsledku rôznych civilizačných chorôb. A tých je viac než ľudí postihnutých od narodenia. Nemenej závažné sú postihy zraku získané vekom. Takíto ľudia, rovnako aj tí, čo strácajú zrak s pribúdajúcimi rokmi, sú takisto odkázaní na zvukové záznamy.
Najčastejšie povolania - učitelia hudby, telefonisti, maséri revolúcia">Nežná revolúcia sa drsno pohrala aj so zrakovo postihnutými a úplne nevidiacimi. Zaniká mnoho dielní vo výrobných družstvách invalidov. Zužuje sa možnosť ich pracovného uplatnenia. Súčasné súkromné firmy neprejavujú o týchto ľudí nijaký záujem. Nepodarilo sa presadiť do zákona o zamestnanosti zvýhodnenia zrakovo postihnutých a nevidiacich, alebo výrobných družstiev či firiem, ktoré by ich zamestnávali, poskytovali im prácu. A to dokonca ani v prípade, že by bol zamestnávateľ daňovo zvýhodnený a dostával by od úradu práce dotácie.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy sa na Slovensku začala tlačiť literatúra pre nevidiacich Braillovým písmom?
Na Slovensku sa tlač pre nevidiacich Braillovým písmom začala v roku 1948.
Aké sú najčastejšie povolania zrakovo postihnutých?
Najčastejšie povolania zrakovo postihnutých sú učitelia hudby, telefonisti a maséri.
Aké problémy čelí zrakovo postihnutá komunita v oblasti zamestnanosti?
Zrakovo postihnutí čelí problémom s nedostatkom pracovných príležitostí a nezáujmom súkromných firiem o ich zamestnávanie.