Rýchle zhrnutie referátu

Francúzska revolúcia, ktorá vypukla 14. júla 1789 obsadením Bastily, bola prelomovou udalosťou, ktorá zmenila spoločenské pomery v Európe. Tretí stav, ktorý zahŕňal roľníkov, remeselníkov a obchodníkov, sa postavil proti nadvláde šľachty a kňazov, čo viedlo k vzniku nového spoločenského zriadenia založeného na rovnosti a spravodlivosti. Revolúcia vyústila do vlády teroru a popráv, vrátane popravy kráľa a Robespierra, a nakoniec viedla k vytvoreniu direktória a novej ústavy.

  • Vypuknutie revolúcie 14. júla 1789 a obsadenie Bastily.
  • Tretí stav sa postavil proti privilegovaným vrstvám šľachty a kňazov.
  • Vznik jakobínov a vláda teroru pod vedením Robespierra.
  • Poprava kráľa a Robespierra, čo znamenalo koniec teroru.
  • Revolúcia zabezpečila rovnosť jednotlivca pred zákonom.

revolúcia">Francúzska revolúcia- udalosť, ktorá otriasla nielen Francúzskom, ale celým svetom, vypukla 14. júla 1789. V ten deň Parižania obsadili Bastilu, kde boli zavretí politickí väzni. Podobne ako iné prelomové udalosti, táto revolúcia znamenala zavŕšenie určitej fázy vývoja a zároveň bola východiskom pre ďalšie dlhodobé historické procesy.

Francúzsko bolo podobne ako väčšina európskych krajín kráľovstvom a vládol tam Ľudovít XVI. To znamenalo, že zákony prijímal kráľ so svojimi poradcami. Medzi privilegované vrstvy patrili šľachta a kňazi. Tretí stav bol úplne vylúčený z riadenia štátu.

TRETÍ STAV- spoločenská vrstva, ktorá vznikla v rozdelenie-stredoveku/" class="wiki-link" title="Viac o: stredoveku">stredoveku. Patrili tam ľudia, ktorí nežili z výnosov pôdy a z majetkov cirkvi, ale z vlastnej práce. Jadro tretieho stavu tvorili roľníci, remeselníci a obchodníci. V 18.st v súvislosti s priemyselnou revolúciou a jej progresívnymi výrobnými metódami začal ich počet rásť. Príslušníci tretieho stavu cítili čoraz naliehavejšiu potrebu začať presadzovať svoje záujmy a zapojiť sa do riadenia štátu.

V júni 1789 sa zástupcovia tretieho stavu tajne zišli v kolkárni, aby skoncovali s nadvládou šľachty a kňazov. (kolkáreň bola budova, kde sa hrávala hra, ktorá bola predchodkyňou moderného tenisu)

Robotníci a roľníci žili v nepredstaviteľnej biede, pretože museli aristokracii platiť vysoké dane. Nespravodlivosť voči nim bola na dennom poriadku. Keď ich Marat, Danton, Robespierre a ďalší predstavitelia tretieho stavu oboznámili s myšlienkami nového spoločenského zriadenia, založeného na rovnosti a spravodlivosti, ľud ich prijal za svojich zástupcov a spoločnými silami rozpútali revolúciu.

Po prevzatí moci a zatknutí kráľa sa zišli predstavitelia tretieho stavu, aby pripravili novú ústavu krajiny. Z nich sa vyčlenila skupina na čele s Robespierrom, ktorej cieľom bolo dosiahnuť prevratné spoločenské zmeny. Členovia tejto skupiny sa nazývali jakobínmi.

Robespierrove myšlienky boli spočiatku veľmi populárne. Nadšenie však čoskoro vystriedalo najkrvavejšie obdobie franc. revolúcie, ktoré sa nazýva vládou teroru. Každý, koho označili za podozrivého, bol odsúdený na popravu gilotínou. Medzi prvé obete teroru patril kráľ, ktorého chytili pri pokuse o útek.

Krvilačného Robespirra, ktorý dal za jediný rok odsúdiť na smrť 2000 ľudí, 27. júla 1794 zatkli a popravili na gilotíne. V ďalšom roku už bol pri moci nový orgán- direktórium, ktoré prijalo novú ústavu Francúzska.

Revolúcia mala veľký význam, pretože znamenala víťazstvo myšlienok, ktoré od základu zmenili spoločenské pomery v Európe a zabezpečili rovnosť každého jednotlivca pred zákonom.

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Kedy vypukla Francúzska revolúcia?

Francúzska revolúcia vypukla 14. júla 1789.

Kto bol na čele jakobínov počas revolúcie?

Na čele jakobínov stál Maximilien Robespierre.

Aký význam mala Francúzska revolúcia pre Európu?

Revolúcia znamenala víťazstvo myšlienok rovnosti a spravodlivosti, ktoré zmenili spoločenské pomery v Európe.