Havária v Černobyle v roku 1986 mala katastrofálne následky, najmä pre obyvateľov mesta Pripjať a okolitých oblastí. Evakuácia bola oneskorená a rádioaktívny mrak kontaminoval veľké časti Európy. Odhady obetí sa pohybujú od 9 000 do 475 000, pričom najpravdepodobnejšie číslo je medzi 30 000 a 60 000. Na Slovensku sa rádioaktívne látky dostali do pôdy a potravín, čo spôsobilo predpokladané predčasné úmrtia v dôsledku rakoviny.
- Havária v Černobyle sa stala 26. apríla 1986.
- Mesto Pripjať malo 50 000 obyvateľov, evakuácia začala až 26 hodín po havárii.
- Rádioaktívny mrak kontaminoval celú Európu, najviac zasiahlo Bielorusko, Ukrajinu a Rusko.
- Odhady obetí sa pohybujú od 9 000 do 475 000, pričom najčastejšie hodnoty sú medzi 30 000 a 60 000.
- Na Slovensku došlo k rádioaktívnemu znečisteniu pôdy a potravín, čo spôsobilo predpokladané predčasné úmrtia.
Kontaminácia V prvých hodinách bolo najviac zasiahnuté mesto Pripjať, vybudované len pár kilometrov od elektrárne pre potreby jej ekonomika/ziskavanie-zamestnancov/" class="wiki-link" title="Viac o: zamestnancov">zamestnancov. V dobe havárie tu žilo okolo 50 000 obyvateľov. Namiesto toho, aby ich čo najskôr evakuovali, vyslali vedúci predstavitelia do mesta zosilnené policajné jednotky, ktoré mali zabrániť úteku obyvateľov. Evakuácia mesta Pripjať začala až 26 hodín po havárii. Balenie a sťahovanie obyvateľov tak prebiehalo v čase, kedy bola úroveň radiácie v ovzduší absolútne najvyššia počas celej doby havárie. Najsilnejšie zasiahnuté boli priľahlé oblasti Bieloruska, Ukrajiny a Ruska. Z tridsaťkilometrovej zóny okolo elektrárne bolo evakuovaných 130 tisíc obyvateľov. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny.“ Dodnes tu žije asi sedem miliónov obyvateľov, ktorí si na zamorenej pôde pestujú zeleninu, zemiaky a ďalšie plodiny potrebné na prežitie. Rádioaktívny mrak sa vplyvom požiaru dostal do výšky niekoľkých kilometrov a postupne kontaminoval celú Európu.
Odhaduje sa ale, že viac ako polovica celkového objemu uniknutej rádioaktivity zasiahla územie mimo spomínaných troch štátov. V ďalších štrnástich krajinách Európy boli nájdené miesta kontaminované nad úroveň : v Bulharsku, Česku, Fínsku, Taliansku, Maďarsku, Moldavsku, Nórsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, Slovensku, Slovinsku, Švédsku a Švajčiarsku. Hlavným zdrojom radiačného zaťaženia obyvateľov sa stali izotopy jódu. Vzhľadom na polčasy rozpadu predstavuje po dvadsiatich rokoch, aj pre nasledujúce desaťročia najväčšiu záťaž . 600 až 800 tisíc ľudí, väčšinou mladých vojakov, sa podieľalo na likvidácii havárie a bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25 tisíc zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami. Počet obetí, ktoré Černobyľ spôsobil a ešte spôsobí, nedokáže nikto spočítať. Problém s určením presného počtu spočíva v tom, že jednotlivé štúdie používajú rôzne vstupné odhady, sú založené na odlišných metódach a vychádzajú z rozdielnych predpokladov. Ucelená epidemiologická analýza nie je možná, pretože množstvo štatistických údajov – najmä z čias Sovietskeho zväzu – nie je dostupná, alebo sa považuje za málo vierohodnú. Pokiaľ vyradíme extrémne odhady, potom rôzne vedecké štúdie predpokladajú od 9000 do 475 000 ľudských obetí. Najčastejšie závery a asi najpravdepodobnejšie hodnoty sa pohybujú v niekoľkých desiatkach tisíc 30 až 60 tisíc. Vôbec najnižší odhad úmrtí spôsobených Černobyľom uvádza Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.
Tá v roku 2005 publikovala závery, že kvôli Černobyľu zomrie „iba“ štyri tisíc ľudí.Následky černobyľskej havárie na území Slovenska Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom Černobyľu zamierili nasledujúce dni nad Európu. Najväčšie škody spôsobil rádioaktívny mrak tam, kde z neho pršalo. Dážď totiž spláchol na miesta, kde padal, rádioaktívne látky vo veľkom množstve. Nad územím Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť, takže minul stredné a geografia/vychodne-slovensko/" class="wiki-link" title="Viac o: východné slovensko">východné Slovensko. Spád rádionuklidov na povrch pôdy prebiehal najviac počas prvého a tretieho prechodu rádioaktívneho mraku nad našim územím, kedy z neho dažďové zrážky vymývali rádioaktívne látky. Najväčšie zaťaženie obyvateľov rádioaktívnymi látkami nastalo v dvoch vlnách: počas prvých týždňov po havárii a počas zimy 1986/87, kedy boli konzumované obilniny z úrody roku 1986, rovnako ako mlieko a mäso zo zvierat kŕmených senom skoseným počas jari a leta 1986. Celkové zaťaženie obyvateľov Československa, ku ktorému štúdia po množstve výpočtov a matematických modelov dospela, predstavuje 11 310 Sv. To znamená, že pri veľmi opatrných odhadoch spôsobí radiácia z Černobyľu na našom území celkovo 450 až 1200 predčasných úmrtí, väčšinou v dôsledku rakoviny vyvolanej ožiarením. Vzhľadom na nepresnosti vo výpočtoch však môže byť počet obetí ešte vyšší.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké mesto bolo najviac zasiahnuté haváriou v Černobyle?
Najviac zasiahnuté bolo mesto Pripjať, ktoré sa nachádza len pár kilometrov od elektrárne.
Kedy začala evakuácia obyvateľov Pripjate?
Evakuácia obyvateľov Pripjate začala až 26 hodín po havárii.
Aké sú odhady počtu obetí havárie v Černobyle?
Odhady počtu obetí sa pohybujú od 9 000 do 475 000, pričom najpravdepodobnejšie hodnoty sú medzi 30 000 a 60 000.