Rýchle zhrnutie referátu

Poézia po roku 1945 prešla viacerými fázami, od socialistického realizmu po oslobodenie od ideológie. Básnici sa zameriavali na spoločenské témy, osobné problémy a vnútorné krízy. Vznikli rôzne skupiny a smery, ktoré ovplyvnili slovenskú poéziu, pričom sa rozvíjali aj nové formy a prístupy k literárnej tvorbe.

  • Obnova pluralitného systému po roku 1945
  • Prevaha socialisticky orientovanej poézie
  • Cenzúra a ideologické poslanie básnickej tvorby po roku 1948
  • Tvorba Milana Rúfusa a Miroslava Válka ako oslobodenie od ideológie
  • Trnavská skupina konkretistov a ich dôraz na zmyslovú konkrétnosť
  • Osamelí bežci a ich záujem o jednotlivca
  • Skupina poppoézie a jej prispôsobenie sa masmédiám
  • Barbarská generácia a voľný verš v poézii
  • Súčasná lyrika ako pluralitný celok

Poézia po roku 1945

I. Poézia po roku 1945

  • bola snaha obnoviť pluralitný systém
  • prevahu nadobudla socialisticky orientovaná tvorba
žiadali od básnikov, aby sa sústredili na spoločenské témy(SNP, boj proti fašizmu)

  • postupne sa niektorí básnici odmlčali, niektorí emigrovali

II. Poézia po roku 1948 – občianska budovateľská poézia -moc prevzala komunistická strana -socialistický realizmus bol vyhlásený za jediný a prijateľný smer -básnickej tvorbe pripisovali ideologické, politické a výchovné poslanie -bola cenzúra, básne písali podľa rovnakej šablóny -témy boli: triedny boj, plnenie plánu, združstevňovanie dediny, Stalin, budovanie socializmu atď,

Predstavitelia:

Ján Kostra – 1. fáza – a) detské roky – (Hviezda, Moja rodná) b) vojna- (Ozubená čas, Puknutá váza,Všetko je dobre tak, Presila smútku, c) láska – (Ave Eva)

  • 2. fáza – a) občianska lyrika ( Na Stalina, Javorový list, Za ten máj)
b) ľúbostná, reflexívna a prírodná lyrika – (Šípky a slnečnice, Každý deň, Len raz, Píseň dielo tvoje) Andrej Plávka – rodný Liptov (Liptovská píšťala)

  • SNP ( Ohne na horách, Tri vody)
Vojtech Mihálik – katolícka moderna (Anjeli)

  • budovateľská poézia (Plebejská košeľa, Spievajúce srdce, Ozbrojená
láska, Neumriem na slame, Archimedove kruhy, Vzbúrený Jób) – ľúbostná poézia – (Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) Pavol Horov – (Zradné vody spodné, Nioba matka naša, Návraty, Defilé, Moje popoludnie, Slnce nad nami, Vysoké letné nebe, Koráby z Janova, Preklady) III. Poézia po roku 1956 – (Vývinové impulzy v poézii)

1. Tvorba Milana Rúfusa a Miroslava Válka

  • snažili sa oslobodiť poéziu spod vplyvu ideológie
  • sústredili sa na človeka na jeho problémy, vnútorné krízy
  • nadviazali kontakty so svetovou literatúrou
  • zverejňovali svoje básne v Mladej tvorbe

Milan Rúfus: Až dozrieme, Chlapec, Zvony, Stôl chudobných, Chlapec maľuje dúhu Miroslav Válek: Dotyky, Príťažlivosť (Domov sú ruky na ktorých smieš plakať), Nepokoj, Milovanie v husej koži, Slovo, Z vody, Do Tamtárie

2. Trnavská skupina - KONKRETISTI

-zdôrazňovali konkrétnu pamäť (motívy z detstva, rodina, rod. kraj)

  • zdôrazňovali zmyslovú konkrétnosť
  • usilovali o oddidaktizovanie, odideologizovanie detskej literatúry
  • odmietali schematickú poéziu,
  • hlásili sa k avatgardným básnickým smerom,
  • vyzdvihovali právo básnika experimentovať
  • využili metaforu, dôraz kládli na jazyk (verbálni virtuózi),

Ľubomír Feldek: Jediný slaný dom, Kriedový kruh, Paracelsus, Dvaja okolo stola, Plakať je krásne J. Stacho: Svadobná cesta, Dvojramenné čisté telo, Apokryfy J. Mihalkovič : Zimoviská J. Šimonovič: Pyramída, Obrazotvorná lúka J. Ondruš: Šialený mesiac V 60-tych rokoch – Kamil Peteraj - abstraktnejší

3.Osamelí bežci:

  • rastie záujem o jednotlivca(v centre je človek)
  • vydali manifest: Návrat anjelov, Prednosti trojnohých slávikov,
I. Laučík (Pohyblivý v pohyblivom), P. Repka –(Sliepka v katedrále), I Štrpka (Trista tára)

  • ich tvorba bola v období normalizácie zakázaná / návrat v 90-tych rokoch/

UNIVERZITNÍ BÁSNICI: - 2. polovica 60-tych rokov

  • začali tvoriť počas vysokoškolských štúdií – na 20 rokov sa odmlčali
  • najvýraznejším sa stal Ján Štrasser

SKUPINA POPPOÉZIE – piesňové texty – využívajú rým, slovné hračky, refrén,

  • prispôsobuje sa masmédiám – jednoduchosť, zreteľnosť
  • Boris Filan, Kamil Peteraj – zakladatelia modernej textovej tvorby

BARBARSKÁ GENERÁCIA – „básne na jeden hlt“ - krátke básne

  • voľný verš
  • charakterizuje ich voľnosť, neviazanosť, láska, sloboda
  • východisko hľadajú v nadrealizme
Adrijan Turan

SÚČASNÁ LYRIKA:

  • je pluralitný celok
popri sebe existujú rozličné autorské typy, smery, pokolenia, rôzne básnické videnia na svet a človeka Daniel Hevier – popredný tvorca pre deti Štefan Moravčík

M. Válek, M Rúfus Ukážky38, 40 Sústredili sa na človeka – na jeho problémy, vnútorné krízy -ako jednotlivec s hrdosťou zápasí s každodennou chudobou – nestráca optimizmus – 34

konkretisti – oddidaktiuzovanie poézie pre deti – slovné hračky, ochrana živ. prostredia-47 50 – pocity odcudzenia, problematiku medziľudských vzťahov

osamelí bežci – sebavydrenie, v centre je človek

univerzitní básnici – voľný verš, každodenné starosti - 56

barbari – momentálne pocity, vnemy 60, 61

Hevier -

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Aké boli hlavné témy poézie po roku 1945?

Hlavné témy poézie po roku 1945 zahŕňali spoločenské otázky ako SNP, boj proti fašizmu, triedny boj, plnenie plánov a budovanie socializmu.

Kto sú významní básnici slovenskej poézie po roku 1948?

Medzi významných básnikov patrili Ján Kostra, Andrej Plávka, Vojtech Mihálik a Pavol Horov, ktorí sa zaoberali občianskou a budovateľskou poéziou.

Čo charakterizuje súčasnú lyriku?

Súčasná lyrika je pluralitný celok, v ktorom existujú rôzne autorské typy, smery a pokolenia, pričom sa zameriava na individuálne problémy a vnútorné krízy jednotlivca.