Jan Stacho bol slovenský básnik, redaktor a prekladateľ, narodený 1. januára 1936 v Trnave. Po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave sa stal lekárom, neskôr redaktorom a kultúrnym atašé v Indii. Jeho literárna kariéra sa začala básnickou kompozíciou pre deti a pokračovala významnými zbierkami poézie, ktoré ovplyvnili slovenskú literatúru. Po autohavárii v roku 1973 sa stal invalidom a jeho neskoršia práca sa sústredila na preklady európskej poézie. Zomrel 15. júla 1995.
- Narodenie 1. januára 1936 v Trnave.
- Štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.
- Práca ako lekár a neskôr redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
- Kultúrny atašé v Indii od roku 1969.
- Básnické debuty: Cokoladova rozpravka (1959) a Svadobna cesta (1961).
- Vplyv na slovenskú poéziu prostredníctvom trnavskej skupiny básnikov.
- Zbierky ako Dvojramenne ciste telo (1964), Zazehy (1967) a Apokryfy (1969) s výraznou expresivitou.
- Po autohavárii publikoval Z preziteho dna (1978).
- Významný prekladateľ modernej európskej poézie.
popis/" class="wiki-link" title="Viac o: osobnosti">osobnosti-zivotopisy/jan-stacho-2302/" class="wiki-link" title="Viac o: jan stacho">Jan Stacho
Narodil sa 1. januara 1936 v Trnave. Zakladnu a strednu skolu vychodil v rodisku, kde roku 1954 zmaturoval na gymnaziu. Potom studoval na Lekarskej fakulte UK v Bratislave. Po zavrseni studii roku 1960 bol lekarom v Roznavskom Bystrom a Senkviciach. Roku 1964 stal sa redaktorom vo vydavatelstve Slovensky spisovatel v Bratislave, roku 1969 ho vymenovali za kulturneho atase cs. velvyslanectva v Indii. Roku 1970 sa stal sefredaktorom Revue svetovej literatury. Od roku 1973 bol po autohavarii na invalidnom dochodku. Zomrel 15. 7. 1995.
Knizne debutoval este v rokoch vysokoskolskych studii rozsiahlejsou basnickou kompoziciou pre deti Cokoladova rozpravka (1959). Uz tato knizka signalizovala, ze do slovenskej literatury vstupuje basnik s osobitym videnim sloh/zahada-sveta/" class="wiki-link" title="Viac o: sveta">sveta i svojraznou metaforikou. Toto ocakavanie potvrdil basnicky debut pre dospelych Svadobna cesta (1961). Bola to programova basnicka zbierka nastupujucej skupiny basnikovkonkretistov, tzv. trnavskej skupiny, ktora vyrazne ovplyvnila dalsi vyvin slovenskej poezie. Vyznacuje sa presilou senzualnosti a maximalnym vyuzitim metafory. V linii tejto poetiky je napisana aj druha basnicka zbierka Dvojramenne ciste telo (1964). Basnik ju zostavil zo sirsie komponovanych basnickych celkov, ktorym nechyba epicky rozmer pribehovosti. Vyraznou negaciou predchadzajuceho schematickeho stylu basnenia su aj jeho basnicke zbierky Zazehy (1967) a Apokryfy (1969), v ktorych este viac umocnil expresivnost svojho basnickeho vyrazu a v ktorych dominuje provokativna zmyselnost, ale i grotesknost a sarkazmus.
Po tazkej autohavarii, ktora ho odsudila na invalidne lozko, sa po desatroci prihlasil basnickou zbierkou Z preziteho dna (1978). Je to subjektivna vypoved cloveka, ktory sa ocitol tvarou v tvar smrti a musi zapasit o najzakladnejsie prejavy zivota. Vybery z poezie J. Stachu vysli v suboroch Citanie z prachu (1970) a Basne (1977).
J. Stacho bol aj vyraznym prekladatelom modernej europskej poezie. Knizne pripravil tieto basnicke vybery: P. J. de Beranger Piesne (1963), J. A. Rimbaud Opita lod (1964), K. I. Gaczynski Nocny testament (1965), M. Alcoforadova Spoved (1966), A. Bertrand Gaspar noci (1967), S. J. Perse Anabaza (1968), D. Thomas Tento chlieb, ktory lamem (1969), neruda/" class="wiki-link" title="Viac o: p. neruda">P. Neruda 20 basni o laske a jedna piesen zufalstva (1971) a S. Raickovic Kamenna uspavanka (1974).
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy sa narodil Jan Stacho?
Jan Stacho sa narodil 1. januára 1936.
Aké sú niektoré z jeho významných básnických zbierok?
Medzi jeho významné básnické zbierky patrí Svadobna cesta (1961), Dvojramenne ciste telo (1964) a Z preziteho dna (1978).
Čo robil Jan Stacho po autohavárii?
Po autohavárii sa stal invalidom a jeho literárna činnosť sa sústredila na písanie a preklady poézie.