Ján Kollár bol významný slovenský politik, básnik a spisovateľ, ktorý sa podieľal na Slovenskom národnom obrodení a bol teoretikom slovanskej vzájomnosti. Narodený v Mošovciach, študoval teológiu a pôsobil ako evanjelický farár v Pešti. Jeho dielo zahŕňa množstvo básní a literárnych prác, pričom sa zameriaval na jazykovú jednotu Slovanov a kritizoval zavedenie novej slovenčiny. Zomrel vo Viedni a jeho rodný dom v Mošovciach bol zničený požiarom.
- Narodenie: 29. júl 1793, Mošovce
- Pôsobenie ako evanjelický farár v Pešti od roku 1819
- Zameranie na jazykovú jednotu Slovanov a kritika novej slovenčiny
- Napísal 86 básní a množstvo literárnych prác
- Zomrel 24. január 1852, Viedeň
- Rodný dom zničený požiarom v roku 1863, zachovaná iba kamenná sýpka.
kollár">Ján Kollár (pseudonym Čechobratr Protištúrsky) (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik a spisovateľ, ideológ Slovenského národného obrodenia a predstaviteľ českého národného obrodenia; jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz.
Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812 - 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817 - 1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene. Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom. V roku 1835 sa oženil s dcérov evanjelického farára Frederikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej gramatika-sloh/historia-slovenciny/" class="wiki-link" title="Viac o: slovenčiny">slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848 / 1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.
Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený. Dňa 16. 8. 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti.
Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s P. J. Šafárikom a J. Blahoslavom-Benediktim.
Dielo 1811 / 1812 – Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), báseň, jeho prvá literárna práca 1821 – Básně Jana Kollára, prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov (Praha) 1821 – Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn), česky vyšla až v roku 1822 v časopise Čechoslav 1822 – Dobré vlastnosti národu slovanského, kázne 1823 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní 1823 – Myšlénky o libozvčnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské 1824 – Slávy dcera, cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch 1825 – Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách 1826 – Šlabikář pro dítky 1827 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích II. diel 1828 – Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie 1830 – Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy) 1831 – Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II. diel 1832 – Slávy dcera, rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov 1832 – Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře, obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere 1834 / 1835 – Národnie zpevanky, I. a II. diel 1836 – O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, úvaha 1837 – O literárnej vzájomnosti medzi rozlčnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation), rozšírené a doplnené dielo z roku 1836 1839 – Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, rozprava 1843 – Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou, cestopis 1844 – Druhá cesta do Vlach (rukopis vyšiel až v Spisoch Jana Kollára v roku 1863 pod názvom Cestopis druhý aj s básnikovou autobiografiou Paměti z mladších let života) 1845 – Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích, zbierka básní 1846 – Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, zborník 1853 – Staroitalia slavjanská, o osídľovaní severného Talianska Slovanmi
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy a kde sa narodil Ján Kollár?
Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v Mošovciach.
Aké bolo Kollárovo zameranie v literatúre?
Kollár sa zameriaval na jazykovú jednotu Slovanov, písal poéziu a literárne dielo, pričom kritizoval zavedenie novej slovenčiny.
Kde a kedy zomrel Ján Kollár?
Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni.