Referát sa zaoberá problematikou sedimentárnych hornín, so zameraním na klastické sedimenty, ich vznik, klasifikáciu a charakteristiky. Popisuje rôzne typy klastických sedimentov a ich fyzikálne vlastnosti, ako aj procesy spevnenia a tvar zŕn.
- Klastické sedimenty vznikajú litifikáciou klastického sedimentu.
- Sedimentárne horniny sa delia na klastické, chemogénne a organogénne.
- Klastické sedimenty sú rozdelené do štyroch skupín podľa veľkosti úlomkov: psefity, psamity, aleurity a pelity.
- Typy spojív klastických sedimentov zahŕňajú kontaktné, povlakové, pórové, bazálne, korózne a regeneračné.
- Fyzikálne a deformačné vlastnosti klastických sedimentov sú ovplyvnené stupňom spevnenia a typom spojiva.
Cieľom práce je sa oboznámiť s problematikou sedimentárnych hornín so zameraním sa najmä na podtriedu klastických sedimentov.Pod názvom sedimenty/" class="wiki-link" title="Viac o: klastické sedimenty">klastické sedimenty sa rozumie druh sedimentárnych hornín, ktorý podľa vzniku odlišujeme od iných druhov.Hlavnými rozdielmi sú najmä spôsoby vzniku. Sedimentárne horniny podľa spôsobu vzniku delíme do troch skupín: Klastické- vznikajú litifikáciou klastického sedimentu. Hlavným kritériom členenia je veľkosť klastov, ďalej ich zloženie a zaoblenie. Chemogénne- tvoria sa chemickým vyzrážaním z roztokov a kryštalizáciou. Pri ich klasifikácii je rozhodujúce chemické zloženie. Organogénne- na ich vzniku sa podieľali organizmy. Pri ich klasifikácii sa prihliada v prvom rade na chemické zloženie a až potom na taxonomickú príslušnosť horninotvorných organizmov.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
Sedimentárne horniny, Klastické sedimenty
ÚVOD
Klastické sedimenty(úlomkovité) sa delia podľa veľkosti úlomkov do štyroch skupín: Psefity (veľkosť nad 2mm) štrková zložka Psamity (veľkosť 2až0,06mm) piesočnatá zložka Aleurity (veľkosť 0,06až0,002mm) prachová zložka Pelity (veľkosť pod 0,002mm) ílová zložka Na základe tohto sa popisujú aj textúry psefitická, psamitická, aleuritová a pelitická vrstevnatá textúra
OBSAH
PREHĽAD USADENÝCH HORNÍN – KLASTICKÉ SEDIMENTY A HORNINY ŠTRK- tvoria zaoblené častice psefitickej frakcie (granuly, obliaky, balvany). Tvorí sa v morfologicky členitej krajine. Najčastejšie je riečneho pôvodu, ale časté sú aj morské štrky skalnatých pláží.
SUTINA- je sediment zložený z ostrohranných klastov psefitickej frakcie a v litifikovanej podobe tvorí (sedimentárnu) brekciu. Tektonické a vulkanické brekcie sa k sedimentom nezaraďujú. V štrku i sutine je zvyčajne prítomný aj klastický materiál jemnejších frakcií(piesok, íl, prach)
PIESOK- je sypký sediment tvorený zaoblenými i ostrohrannými zrnami psamitovej frakcie, ktorú možno ešte rozdeliť na hrubozrnnú, stredozrnnú a jemnozrnnú. Piesok je sediment púští, riek, ľadovcovo-riečnych tokov, morských pláží, plytkých morí, ale vyskytuje sa i v oceánoch a na kontinentálnom úpätí.
SILT- (prach)je zložený z ostrohranných zŕn vlastnosti-mineralov/" class="wiki-link" title="Viac o: minerálov">minerálov aleuritovej frakcie. Prachové zrnká vidno len pomocou lupy. Na rozdiel od piesku, ktorého zrnitosť cítime medzi prstami, zrnitosť prachu medzi zubami a zrnitosť ílu nevnímame.
ÍLI- sú sedimenty zložené z častíc pelitovej frakcie. Zaraďujeme sem: Fyzikálny íl- detrit rôzneho zloženia ako produkt prevažne mechanického zvetrávania
Íl- nespevnený sediment zložený z ílových minerálov, napr. kaolinitu, illitu , ktorých častice majú spravidla uvedenú veľkosť.
CHARAKTER SPOJENIA ZPEVNENÝCH KLASTICKÝCH SEDIMENTOV
Stupeň spevnenia pôvodných zemín(štrkových, pieskových a ílových) má veľký vplyv na fyzikálne a deformačné vlastnosti hornín. Spôsob akým spojivo vyplňuje priestor medzi zrnami je rovnako dôležitým textúrnym hľadiskom klastických sedimentov. Rozlišuje sa na tieto základné typy spojiva: kontaktné - zrna sú spojené len na styku, v hornine je veľké množstvo pórov a hornina je priepustná pre vodu podľa medzier medzi zrnami. Povlakové – zrna sú obalené po celom obvode spojivom, ale medzi zrnami sú zachované póry, označuje sa tiež obalový tmel. Pórové - vyplňuje póry medzi dotýkajúcimi sa zrnami. výplňové - vyplňuje póry medzi zrnami, ktoré už skôr boli stmelené starším spojivom (napr. dotykovým), jedná sa preto o mladší generáciu tmelu, ktorá môže prispieť ku spevneniu horniny. bazálna - spojivo prevažuje nad klastickými časticami, ktoré sú v ňom roztrúsené a vzájomne sa nedotýkajú. korózne - zrna sú korodované tmelom a majú preto nepravidelný až zubovito laločnatý povrch .Regeneračné - vzniká orientovaným obrastaním klastických zŕn tmelom rovnakého zloženia, tím dochádza k dokonalému spojeniu a ku zvýšeniu pevnosti horniny. Pokiaľ sa dá rozpoznať primárne (klastické) alebo sekundárne (chemogénne)spojivo, označuje sa primárne ako základná hmota (matrix) a sekundára ako tmel.
Typy spojív klastických sedimentov 1)kontaktné, 2)povlakové, 3)pórové alebo výplňové,4)bazálne, 5)korózne, 6)regeneračné
TVAR ZŔN KLASTICKÝCH SEDIMENTÁRNYCH HORNÍN
Škála pre odhad tvaru klastických zŕn.
DISKUSIA
Takmer všetky poznatky o sedimentárnych horninách sú podľa absolútnej väčšiny autorov odborných publikácií na rovnakej úrovni. Ťažko preto nájsť nejakú polemiku o danej téme. Množstvo vedcov sa zhodlo, že sedimentárne horniny sú zadefinované podľa správnosti a ťažko preto hľadať chyby v prácach vedcov.
ZÁVER
Výskum sedimentárnych hornín, najmä oddelenia klastických sedimentov je v súčasnosti na vysokej úrovni, a rozširovanie poznatkov o danej téme nie je jednoduchou úlohou.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo sú klastické sedimenty?
Klastické sedimenty sú druh sedimentárnych hornín, ktoré vznikajú litifikáciou klastického sedimentu a delia sa podľa veľkosti úlomkov.
Aké sú hlavné typy sedimentárnych hornín?
Sedimentárne horniny sa delia na klastické, chemogénne a organogénne, pričom každý typ má svoje špecifické spôsoby vzniku.
Aké faktory ovplyvňujú vlastnosti klastických sedimentov?
Vlastnosti klastických sedimentov sú ovplyvnené stupňom spevnenia pôvodných zemín a typom spojiva, ktoré vyplňuje priestor medzi zrnami.