vapnik

Vápnik je dôležitou zložkou ľudského organizmu Je nevyhnutný pre stavbu kostí a zubov a zachovanie pevnosti kostí, dôležitý je aj pre svalovú činnosť. Vápenaté ióny aktivujú aj niektoré enzýmy. Telo dospelého človeka obsahuje asi 1200 g vápnika, ztoho 99% sa nachádza v kostre, zvyšné 1% je vkrvi – tento podiel je stály. Na správnu funkciu ľudského tela Je potrebné určité množstvo vápnika, ktoré je ale u rozličných vekových kategórií rozdielne. Dospelí potrebujú priemerne 0,8 až 1,2 g, deti od 1 do 12 rokov 1g, dospievajúci chlapci 1,4 g, dospievajúce dievčatá 1 až 1,3 g, tehotné ženy 1,5 g a dojčiace matky 2 g. Je treba si všimnúť hlavne zvýšenú potrebu u tehotných žien a dojčiacich matiek.

Najbohatšími zdrojmi vápnika sú: výrobky">mlieko a mliečne výrobky, ryby, mak, brokolica, mak, petržlenová vňať a chren. Pri nedostatku vápniku Dochádza k odoberaniu vápnika z kostí, najprv z čelustí a potom zrebier, stavcov a kostí končatín. V starobe dochádza kvápenateniu žíl. Taktiež uvoľňovanie zubov (paradentóza) a ďalšie podobné ochorenia zubov môžu byť dôsledkom nedostatku vápnika. Pri nízkej hladine vápnika v krvi a iných telových tekutinách sa objavuje zvýšená nervosvalová dráždivosť (tetánia) Pre ich odstránenie je potrebná dávka asi 800 až 1000 mg vápnika denne.

Aby sme ale mali ,,hustejšie” kosti a zuby, je okrem vápnika potrebný aj dostatok vitamínov C,D a kyseliny listovej (hlavne pre zuby a ďasná). Sprievodným účinkom takejto liečby je tiež zníženie vysokého krvného tlaku a hladiny choresterolu v krvi.

Človek nedokáže zužitkovať celé množstvo vápnika nachádzajúceho sa v potrave. Detský organizmus využije 80 až 90% prítomného vápnika, kým dospelý človek len asi 20 až 30%. Vápnik nachádzajúci sa v mlieku sa využíva lepšie ako vápnik z rastlinnej potravy. Prisvojiteľnosť vápnika v tele Je viazaná na prítomnosť vitamínu D a horčíka v dostatočnom množstve a taktiež je i obranným činiteľom proti vzniku roztrúsenej sklerózy. Základom pre vznik RS je vek medzi 10. a 15. rokom života. V tomto veku sa potrebuje denne 2000 až 3000 m.j. vitamínu D, teda obvyklých 400 m. j. naprosto nestačí. Tu treba však pripomenúť skutočnosť,že pokiaľ je organizmus v optimálnom stave, vystačí si i s malým množstvom. K zmienenému zvýšenému množstvu vitamínu D je však treba i potrebné množstvo vápnika a horčíka. Vápnik a kosti Rednutie kostí-osteoporóza- je časté ochorenie starých. Muži ju však dostávajú až 4-krát menej ako ženy, napr. automaticky nastáva u 25% žien po menopauze. Rednutie kostí je pozvoľným procesom, behom ktorého sa stráca vápnik z kostí a nie je nahradzovaný. Jednako býva málo vápniku v strave a jednako sa neaktivuje (neprisvojuje) v dôsledku najrôznejších porúch. Môže to byť porucha žliaz svnútorným vylučovaním, alebo aj nedostatok estrogénov. Preto sa tiež táto choroba vyskytuje väčšinou u žien. Tak napríklad :

Po 25. roku života majú muži o 25% väčšiu hustotu kostí než ženy, Hustota kostí u žien vrcholí vo veku 35 až40 rokov apotom klesá; u mužov je to asi o 10 rokov neskôr 10 až 15% obidvoch pohlaví postihuje rednutie kostí už vo veku pod 25 rokov. Túto potiaž je ale možné upraviť i vo vysokom veku, dokonca v80až 90 rokoch podávaním vápnika a vitamínu D. Vápnik a choroby prostredia Obyvatelia bývajúci trvale v blízkosti diaľníc mávajú menšie či väčšie otravy emisiami olova , benzopyrénmi ap. V takýchto prípadoch by sa mal podávať vápnik, horčík, vitamín C a komplex B-vitamínov. Ďalším nebezpečenstvom je upravovaná voda , ktorá je väčšinou mäkká a neobsahuje dosť vápnika a horčíka, teda ohrozuje činnosť srdca a je taktiež spolupríčinou ďalších srdcových chorôb. Miesta s mäkkou vodou majú v priemere o 35% viac chorôb srdca ako miesta s tvrdou vodou.