Regeneračná schopnosť tkanív závisí od cievneho zásobenia a schopnosti buniek deliť sa. Rôzne typy tkanív sa hoja rôznou rýchlosťou a spôsobom, pričom epitely a väzivo sa regenerujú dobre, zatiaľ čo chrupkovité a svalové tkanivá majú obmedzené regeneračné schopnosti.
- Regenerácia tkanív závisí od cievneho zásobenia a genetických faktorov.
- Epitely sa hoja rýchlo a dobre, ale plná obnova funkcie je pomalšia.
- Väzivo sa hojí rýchlo a dobre, pričom vzniká belavá jazva.
- Chrupkovité tkanivá sa hoja pomaly a defekty zostávajú trvalé.
- Kostné tkanivo sa hojí pomaly a vyžaduje postupné zaťažovanie.
- Svalovina sa hojí väzivovými jazvami, pričom srdcová svalovina sa neobnovuje.
Regeneračná schopnosť tkanív závisí od mnohých faktorov. Za najdôležitejšie môžeme pokladať cievne zásobenie, t. j. výživu daného tkaniva. Bez prísunu stavebných látok, krvných buniek a odvádzania odpadových produktov je regenerácia velmi obmedzená. Regenerácia závisí pochopiteľne aj od geneticky podmienenej "schopnosti" buniek deliť sa. (Preto sa napríklad svaly/" class="wiki-link" title="Viac o: kostrové svaly">kostrové svaly výborne zásobené krvou dobre hoja, ale pôvodné, t. j. tkanivo/" class="wiki-link" title="Viac o: svalové tkanivo">svalové tkanivo sa lieky-prakticky/" class="wiki-link" title="Viac o: prakticky">prakticky neobnovuje.) Epitely (výstelky) sa hoja spravidla velmi dobre a fyzika/ako-rychlo-ako-este-rychlejsie/" class="wiki-link" title="Viac o: rýchlo">rýchlo. Na okrajoch defektu (rany) sa po odstránení zničených buniek zachované sloh/opis-bunky/" class="wiki-link" title="Viac o: bunky">bunky rýchlo delia a postupne prerastajú cez plochu rany. Bohaté cievne zásobenie podkladových (spodných) vrstiev epitelov urýchľuje bunkové delenie, ktoré podporuje rýchle vyplnenie defektu. Oplná obnova funkcie epitelu je pomalšia. Malú regeneračnú schopnosť má zmyslový epitel, ktorý spravidla nikdy úplne neobnovuje svoju pôvodnú funkciu (napr. čuchový epitel v strope nosovej dutiny). Spojivá regenerujú podla typu svojho cievneho zásobenia. Väzivo sa hojí rýchlo a dobre. Do novotvoreného väziva prerastajú cievy a väzivové bunky, ktoré sa rýchlo delia a produkujú vlákna a beztvarú medzibunkovú hmotu. Vzniká belavá a tuh á väzivová jazva (napr. rezná rana zhojená kožou). Chrupkovité tkanivá (chrupky) sú bezcievne. Defekty sa vypÍňajú pomaly a defekty hyalínových chrupiek kÍbových povrchov zostávajú prakticky trvalé. Chrup ka sa v poškodených miestach nahrádza mechanicky neplnohodnotným väzivovým tkanivom. Kostné tkanivo je síce dobre cievne zásobené, ale tvrdá, mineralizovaná medzibunková hmota sťažuje prestup látok z krvi do kostných buniek. Poranené kostné tkanivo (zlomená kosť) sa hojí z miesta poškodenia, kde vznikne roztrhnutím kostných ciev krvný výron. Z buniek roztrhaných kostných ciev a buniek prinášaných krvným prúdom vznikajú väzivové bunky a v prvej fáze regenerácie sa kostný defekt vypÍňa väzivom. Do väziva sa ukladajú minerálne látky a postupne vzniká pevné, tvrdé kostné tkanivo. Hojenie kostného tkaniva je pomerne pomalé, preto sa musí zlomená kosť zaťažovať postupne. Svalovina sa hojí tak, že sa svalové vlákna nahrádzajú deliacimi sa bunkami väziva, ktoré spájajú vlákna. Iba bunky hladkej svaloviny sú do istej miery schopné delenia (rozmnožovania). Poškodené svallové tkanivo sa preto hojí zväčša väzivovou jazvou (napr. rezná alebo bodná rana v kostrovom svale). Srdcová svalovina sa hojí rôzne tuhou väzivovou jazvou -svalovina sa neobnovuje.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké faktory ovplyvňujú regeneračnú schopnosť tkanív?
Regeneračnú schopnosť tkanív ovplyvňuje cievne zásobenie a geneticky podmienená schopnosť buniek deliť sa.
Ktoré tkanivá sa hoja najrýchlejšie?
Epitely a väzivo sa hoja najrýchlejšie a najlepšie.
Prečo sa kostné tkanivo hojí pomaly?
Kostné tkanivo sa hojí pomaly kvôli tvrdému, mineralizovanému medzibunkovému materiálu, ktorý sťažuje prestup látok z krvi do kostných buniek.