Referát sa zaoberá typmi pôdy a ich klasifikáciou podľa vývoja a zrnitosti, pričom zdôrazňuje význam poznania týchto typov pre efektívne hospodárenie v záhradkách.
- Typy pôdy a ich klasifikácia podľa vzniku a vývoja.
- Vplyv pôdnych typov na pestovanie rastlín a výber podpníkov.
- Dôležitosť vápnenia a úpravy pôdy pre zúrodňovanie.
Typ pôdy, jej city-charakteristika-funkcie-znaky-klasifikacia-citove-stavy/" class="wiki-link" title="Viac o: klasifikácia">klasifikácia podľa vývoja, zatiaľ čo druhy pôdy podľa zrnitosti. Ich poznanie má význam pre hospodárenie na pôde v záhradke.
Podľa vzniku a vývoja pôdy poznáme rad genetických pôdnych typov. V našich podmienkach sa väčšina pôd vyvíjala pod lesom (kambizeme, luvizeme, podzoly hnedozeme) a len malý podiel v stepných (černozem, smonica) alebo hydromorfných pririečnych a mokraďových podmienkach (fluvizem, čiernica, glej, organozem). Väčšina pôd v záhradkách je silne ovplyvnená človekom. Pri hlbšom rýľovaní - viac ako 0,3 metra, alebo navezení hrubej vrstvy humóznej zeminy (terasy) pôvodné prírodné pôdy sa menia na antropogénne pôdy (kultizem, antrozem). Záhradkár by mal poznať typ pôdy najmä z hľadiska jej zúrodňovania a obhospodarovania. Tak v černozemi a v čiernici, ktoré majú hlboký humusový horizont (0,6 - 0,8 metra) netreba prehlbovať povrchovú humusovú vrstvu dvojitým rýľovaním. Vápnenie týchto slabo kyslých pôd realizuje nízkymi dávkami vápenatých hnojív, s ich opakovaním každých 8 až 10 rokov. Kyslé hnedozeme, kambizeme, luvezeme a podzoly treba vápniť vyššími dávkami mletého vápenca každé 3 až 5 rokov. Prehlbovanie humusového horizontu na zeleninových hriadkách je nevyhnuté. Zamokrené pôdy typu glej, fluvizem alebo čiernica je potrebné odvodniť. Poznáme aj vhodnosť typov pôd pre pestovanie jednotlivých rastlín.">rastlín.
Prachové, ílovité a piesčité zrná pôdy predstavujú jej zrnitosť a podiel týchto zŕn v pôde určuje pôdny druh. Pôdny druh (ľahká piesčitá, stredná hlinitá, ťažká ílovitá pôda) vplýva predovšetkým na pestovanie jednotlivých druhov zeleniny a výber podpníku pre ovocniny. Piesčitá pôda vyhovuje najmä špargli a cibuli, pričom vyslovene nevhodná je pre chren, zeler a cviklu. Hlinitá pôda je univerzálne vhodná pre väčšinu druhov zeleniny a ovocnín. Ílovitá pôda je nevhodná pre mrkvu, petržlen a cibuľu. Darí sa na nej kapuste, karfiolu, kalerábu, zeleru a chrenu. Pôdy s vyšším obsahom piesku sa ľahko obrábajú, avšak k zlepšeniu ekonomika/organizacne-struktury/" class="wiki-link" title="Viac o: štruktúry">štruktúry treba ich častejšie hnojiť organickými hnojivami. Ílovité pôdy trpia napučiavaním a zlievaním, a teda vyžadujú častejšie mechanické prekopávanie i rýľovanie. Prevzdušnenie týchto pôd riešime na zeleninových hriadkách vytvorením plošnej vrstvy polorozloženého kompostu (úlomky byle slnečnice, kukurice, odrezky konárov) v hĺbke 0,4 metra.
Existujú univerzálne podpníky ovocných stromov pre všetky druhy pôdy, ale aj špeciálne odporúčané druhy. Tak v chladnejších oblastiach na ťažších a vlhších pôdach pestujeme marhule a broskyne navrúbľované na slivkové podpníky. Pre čerešne a višne sa najčastejšie používajú podpníky vtáčnice pri pestovaní na ílovitých pôdach a z mahalebky na piesčitých pôdach.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné typy pôdy podľa vývoja?
Hlavné typy pôdy podľa vývoja sú kambizeme, luvizeme, podzoly, hnedozeme, černozem a smonica.
Prečo je dôležité poznať typ pôdy v záhradke?
Poznanie typu pôdy je dôležité pre správne zúrodňovanie a obhospodarovanie, čo ovplyvňuje úspešnosť pestovania rastlín.
Aké pôdy sú nevhodné pre pestovanie mrkvy a petržlenu?
Nevhodné pôdy pre pestovanie mrkvy a petržlenu sú ílovité pôdy.