Hrabáč takaru, známy aj ako Aardvark, je jediným žijúcim členom čeľade Tubulidentata. Tento cicavec sa vyskytuje v Afrike a je známy svojou schopnosťou žiť pod zemou, kde sa živí termitmi a mravcami. Má špecifické prispôsobenia na lov a konzumáciu svojej koristi.
- Hrabáč takaru patrí do ríše Animalia a kmeňa Chordata.
- Dĺžka tela je 1.5 - 1.7 metra a váha sa pohybuje medzi 40 - 60 kilogramami.
- Hrabáč takaru je nočný živočích, ktorý žije pod zemou a vychádza na povrch len za tmy.
- Živí sa termitmi a mravcami, pričom má špeciálne prispôsobený jazyk na ich lov.
- Je zaradený do knihy ohrozených živočíchov od roku 1986, no nie je zriedkavý.
takaru/" class="wiki-link" title="Viac o: hrabáč takaru">Hrabáč takaru Ríša: Animalia rastliny/" class="wiki-link" title="Viac o: podríša">Podríša: Metazoa Kmeň: Chordata Trieda: Mammalia Čeľaď: Tubulidentata Rod: Orycteropus Druh: Afer Poddruh: Afer Váha: 40 - 60 kilogramov Dĺžka: 1.5 - 1.7 metra Dĺžka chvosta: 0.45 - 0.5 metra Výška v pleciach: O.4 metra Výška v chrbte: do O.5 metra Dĺžka života: do 20 rokov v zajatí, slobode/" class="wiki-link" title="Viac o: na slobode">na slobode neznáma Dĺžka gravidity: 235 - 258 dní Obdobie: hlavne od júla do novembra Počet mláďat v 1 vrhu: 1 Váha mláďaťa: 1.8 kg
Hrabáč takaru je dnes jediným žijúcim členom čeľade Tubulidentata. Kedysi ich boli štyri rody, no dodnes prežil len rod Orycteropus, ktorý má celkovo 18 poddruhov. Z nich v južnej Afrike žije len Orycteropus Afer Afer, ktorému sa hovorí aj Aardvark. Tento názov pochádza z afrikánčiny a skladá sa zo slov aarde - zem a varken - prasa. Do knihy ohrozených živočíchov je zaradený od roku 1986, no i napriek tomu vôbec nie je zriedkavý. Je ho však ťažko stretnúť, keďže žije pod zemou a k iným čeľadiam je veľmi vyhýbavý. Je rozšírený od južnej Sahary smerom k Južnému pólu prakticky na celom africkom kontinente - vyskytuje sa na savanách, ale i v dažďových pralesoch.
Meno Aardvark, ale i slovenský ekvivalent hrabáč takaru mu prischol zrejme pre to, že býva pod zemou v malej komôrke. Do nej však vedie tunel dlhý často i cez desať metrov s polmetrovým priemerom. Zviera prespí celý deň a na povrch vychádza len za tmy. Živí sa termitmi, na čo je i patrične prispôsobený: Jeho jazyk síce nie je lepkavý, no má na ňom nespočetné množstvo slinných žliaz. Na vlhké sliny sa potom mravce a termity prilepia a aardvark ich hneď prehltne. Samozrejme, popri mravcoch skonzumuje aj veľké množstvo pôdy a zŕn, ktoré uviaznu na jazyku spolu s mravcami. Jeho telo je však na to dokonale uspôsobené, a tak mu to nespôsobuje žiadne tráviace ťažkosti. Ku koristi sa dostáva pomerne jednoducho. Vyhliadne si nejaké mravenisko a oboma prednými labami doňho hĺbi dieru. Do nej potom vopchá svoj dlhý rypák a očuchá potenciálnu korisť. Ak nie je spokojný, hĺbi ďalej, až kým sa dostane k miestu s najväčšou koncentráciou mravcov. Tu už použije svoj jazyk a pozbiera si svoju porciu. Prirodzene, mravce to len-tak nechať nechcú.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aká je dĺžka života hrabáča takaru?
Dĺžka života hrabáča takaru je do 20 rokov v zajatí, na slobode je neznáma.
Kde sa hrabáč takaru vyskytuje?
Hrabáč takaru sa vyskytuje na celom africkom kontinente, od južnej Sahary po Južný pól, v savanách a dažďových pralesoch.
Čím sa hrabáč takaru živí?
Hrabáč takaru sa živí predovšetkým termitmi a mravcami, pričom využíva svoj dlhý jazyk na ich lov.