Referát sa zaoberá významom biogénnych prvkov, ktoré sú rozdelené na makrobiogénne a mikrobiogénne. Makrobiogénne prvky, ako sú uhlík, dusík, fosfor a síra, majú kľúčovú úlohu v rastlinnom metabolizme a štruktúre. Dusík je dôležitý pre tvorbu bielkovín a chlorofilu, zatiaľ čo fosfor a síra ovplyvňujú rast a kvalitu rastlín.
- Biogénne prvky sú rozdelené na makrobiogénne a mikrobiogénne.
- Makrobiogénne anióny: uhlík (C), dusík (N), fosfor (P), síra (S).
- Uhlík je základným stavebným materiálom rastlín a vstupuje do fotosyntézy.
- Dusík je nevyhnutný pre syntézu bielkovín a chlorofilu, jeho nedostatok vedie k blednutiu rastlín.
- Fosfor zvyšuje mrazuvzdornosť a kvalitu úrody, jeho nedostatok spôsobuje červenofialové sfarbenie listov.
- Síra je dôležitá pre syntézu vitamínov a rast rastlín.
/p>
VYZNAM BIOGENNYCH PRVKOV
delime: na makrobiogénne tvoriace kationy, tvoriace anionz, ťažké kovz, mikrobiogénne schopné príjmať aniony
MAKROBIOGéNNE ANIONY:
N,O, H stavba rastlinného tela a metabolické účinnky, O je konečným akceptorom elekt. v aerobnych resperačných procesoch, akumulácia H je základom makroergických vezieb, C látkz sú stavebnýn materiálom živej hmotz v S rastline tvorý 45% hmot. a rastlina ho príjma vo forme CO2 tak istovstupuje do prosesuaj O2 jeproduktom fotosyntetic. Procesov a jeelektronnym akceptorom v aerobnom metabolizme. N Po Cje najvýzynamnejším a zúčasťnuje sa tvorby prganickkých látok, štruktúrnych elementov sloh/opis-bunky/" class="wiki-link" title="Viac o: bunky">bunky. V prirode ho rastliny využívajú v synbioze sbakteriami. V pode je ako soli amonne a soli kyx. Dusičnej a dusitej, ako súčasť humusu a rozličných org. Zlúč. Z rozklasu živočíšnych a rastlinných produktov i mikroorganizmov. Vačšinou sú to bielkoviny rozložené na aminokys. Nitráty a nitrili sa musia pred využitím na syntézu aminokyseln redukovať na amoniak.Analogická je cesta nitrilov, ktorých redukcia ide tiež cez hydroxilamin. N je súčastou aj chlorofilu. Pri nedostatku sú rastliny bledozelené ažlté na začiatku rastu vyvoláva rýchle zastavenie rastu a skrátenie dlžky životnej činnosti listov. Nadbytok vyvoláva predlžovanie rastu a oddalovanie a dozrievanie kultúr aposobuje silnejší rast vegetatývnych orgánov na úkor reprodukčných, listy sú sítozelené a rastliny ľahko poliehajú F Po C patrí k najrýchlejšie vymienanému prvku, tvorí bielkovinové látky bunkových jadier- nukleoproteidy v rastlinách vofitíne a lecitíne, rastliny ho prijmajjú vo forme anionov kys fosforečnej. Je súčastou makroergických vezieb a to najme v procesoch oxidatývnej a fotosyntetickej fosforilácie. Ma význam aj pri metabolizme látok, premene dusikatých látok, cukrov atukov. V optime zvyšuje mrazuvzdornosť a suchovzdornosť, pôsobí na intenzívnu tvorbu zrna a zlepšuje akosť urody, pri nedostatku je červenofialová farba listu i ratliny ausuchanie listov, nadbytok sa prejavuje len v produktoch. S Prijmaná voforme anionu kys sírovej alebo v organických zlúčeninách, je aj súčasťou horčičných olejov, kapustovitých a alusulfidov cibule, cesnaku, vo vitamineB1,pri nedostatku je spomalený rast, zníženie syntézychlorofilu, listi sú hnedozelené a odumieraju
MAKROBIOGANNE KATIONY
K Vo vsetkých orgánoch a pletivách,no najme v mladých a energicky rastucich častiach.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné makrobiogénne prvky a ich význam?
Hlavné makrobiogénne prvky sú uhlík, dusík, fosfor a síra. Uhlík je stavebným materiálom rastlín, dusík je dôležitý pre bielkoviny a chlorofyl, fosfor zvyšuje kvalitu úrody a síra je potrebná pre vitamíny.
Čo sa stane s rastlinami pri nedostatku dusíka?
Pri nedostatku dusíka rastliny blednú, zastavujú rast a listy sa skracujú.
Aký je význam fosforu pre rastliny?
Fosfor zvyšuje mrazuvzdornosť a kvalitu úrody, a jeho nedostatok sa prejavuje červenofialovým sfarbením listov.