Objav bunky a bunková teória sú kľúčové v histórii biológie. Prvý mikroskop zostrojil A. V. Leeuwenhoek, ktorý pozoroval bunky a ich štruktúru. R. Hooke pomenoval bunky, zatiaľ čo Schleiden a Schwann formulovali bunkovú teóriu, ktorá hovorí, že všetky organizmy sú zložené z buniek a že každá bunka vzniká delením. Bunky majú vlastný metabolizmus, schopnosť reprodukcie a prenos genetickej informácie. Chemické zloženie bunky sa líši podľa typu organizmu a mení sa počas starnutia.
- Objav bunky je spojený s vývojom mikroskopu.
- R. Hooke prvýkrát pozoroval bunky a pomenoval ich.
- Bunková teória hovorí, že všetky organizmy sú zložené z buniek.
- Bunky majú vlastný metabolizmus a schopnosť reprodukcie.
- Chemické zloženie bunky sa líši podľa druhu organizmu.
Objav bunky a bunková teória Objav bunky je úzko spojený s objavom mikroskopu. Holandský kupec a optik A. V. Leeuwenhoek (1632-1723) prvý v histórii zostrojil jednoduchý mikroskop, v ktorom pozoroval červené krvinky, spermie a jednobunkové organizmy. Roku 1665 anglický fyzik a biológ R. Hooke (1635-1703) prvý pozoroval jednoduchým mikroskopom v korku množstvo malých dutiniek, podobajúcich sa včeliemu plástu. Pomenoval ich bunky (lat. cellula - dutinka). Roku 1671 taliansky anatóm M. Malpighi (1628-1694) zistil, že rastlinné a živočíšne organizmy sú zložené z tkanív, ktorých základ tvoria bunky. Významný objav urobil R. Brown (1773-1858), ktorý v roku 1831 opísal bunkové jadro. Český fyziológ J. Ev. Purkyně roku 1825 objavil v kuracom zárodku útvar obalený blanou, tzv. zárodkové vrecúško, ktorý bol vlastne bunkovým jadrom. Základnú živú hmotu v bunke nazval protoplazmou. Roku 1838 nemecký botanik Mathias Jakob Schleiden (1810-1882) a nemecký zoológ Theodor Schwann (1810-1882) sa pokúsili podať ucelený obraz o zložení rastlinných a živočíšnych organizmov a dali tak základ tzv. bunkovej (celulárnej) teórii, ktorá patrila k najväčším objavom 19. storočia. Podľa bunkovej teórie: • základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom všetkých životných funkcií; • každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky. Objav bunky sa odrazil aj v rozvoji histológie, embryológie, bakteriológie, genetiky a podnietil vznik samostatnej vednej disciplíny – cytológie. Všeobecné vlastnosti bunky Bunka má vlastný metabolizmus, aj schopnosť prenosu genetickej informácie uloženej v jadre prostredníctvom rozmnožovania. Považujeme ju za najmenší systém schopný samostatného života. Najdôležitejšie vlastnosti bunky sa nazývajú všeobecné vlastnosti bunky.
Je to :
Metabolizmus – výmena látok a energie s vonkajším prostredím; a syntéza Stavba – štruktúra Chemické zloženie Rozmnožovanie – reprodukcia Dedičnosť – prenos genetickej informácie Všeobecné vlastnosti bunky potvrdzujú univerzálnosť bunkovej teórie. V priebehu vývoja prejavili bunky rozdielnu schopnosť prispôsobovať sa vonkajším podmienkam. Bunky sa postupne vyvíjali od stavbou a vnútorným usporiadaním jednoduchších buniek – prokaryotických, až po bunky na vyššom stupni byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">organizácie, kt. sa nazývajú eukatyotické.
Chemické zloženie bunky Najväčšie zastúpenie pripadá na vodu a soli 60-90%. Organické látky tvoria 10-40% celkovej hmotnosti bunky. Chem. zlúčeniny, ktoré sú súčasťou bunky, majú tieto funkcie: konštrukčnú – tuky, cukry, bielkoviny metabolickú – soli a bielkoviny – enzýmová katalýza (biologická katalýza) nukleové kyseliny – prenos genetickej informácie zásobnú – zdroj energie: tuky, cukry substrátovú – vytvárajú vhodné prostredie pre chemické deje, napr. voda Zastúpenie chemických zlúčenín nie je vo všetkých bunkách rovnaké. Závisí od druhu organizmu, typu buniek a mení sa aj počas starnutia.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto prvý zostrojil mikroskop a čo pozoroval?
Prvý mikroskop zostrojil A. V. Leeuwenhoek, ktorý pozoroval červené krvinky, spermie a jednobunkové organizmy.
Aké sú základné vlastnosti bunky podľa bunkovej teórie?
Základné vlastnosti bunky sú metabolizmus, stavba, chemické zloženie, rozmnožovanie a dedičnosť.
Čo je bunková teória a kto ju formuloval?
Bunková teória je teória, ktorá hovorí, že základom všetkých organizmov sú bunky a že každá bunka vzniká delením z materskej bunky. Formulovali ju Mathias Jakob Schleiden a Theodor Schwann.