Alergia je špecifická reaktivita organizmu na antigény, pričom nie je dedičná, ale dedí sa náchylnosť na alergické reakcie. Alergické reakcie prebiehajú v dvoch fázach a môžu byť vyvolané rôznymi alergénmi, ako sú peľ, potraviny či chemikálie.
- Alergia je precitlivenosť na antigény.
- Dedičná náchylnosť na alergie, nie samotná alergia.
- Alergické reakcie prebiehajú v dvoch fázach: imunologickej a nešpecifickej.
- Alergény môžu byť rôzne látky, vrátane potravín a fyzikálnych vplyvov.
- Alergické reakcie sa delia na atopické a neatopické.
Alergia (precitlivelosť, hypersenzitivizmus) je špecifická zmenená reaktivita organizmu senzibilizovaného jedinca pri opätovnom styku s určitou látkou – antigénom (alergénom) za prítomnosti špecifických protilátok. Typ senzibilizácie organizmu závisí od chemických vlastností alergénu, od spôsobu, ktorým sa expozícia uskutočňuje , od dávky alergénu, ako aj od hereditárneho základu jedinca. Alergia nie je dedičná, dedí sa len náchylnosťou na alergické fyzika/jadrove-reakcie/" class="wiki-link" title="Viac o: reakcie">reakcie. Dedičný faktor sa prejavuje najmä pri vzniku bronchitídnej astmy. Alergické reakcie, vytvorené na podklade vrodenej dispozície, sa nazývajú atopické, kým ostatné reakcie sú získané – neatopické. Pre umelo vyvolanú alergiu, najmä u laboratórnych zvierat, sa používa názov anafylaxia. O anafylaktickom šoku sa hovorí vtedy, keď pri alergickej reakcii náhle nastanú ťažké poruchy cirkulácie s rozšírením kapilár, nastane zmena funkcie choroby-pecene/" class="wiki-link" title="Viac o: pečene">pečene a prípadne smrť. Priebeh alergických reakcií
Alergické reakcie prebiehajú dvojfázovo. Prvá fáza je špecifická a má imunologický základ. Antigén (alergén) sa spája s protilátkami v prítomnosti vnímavých buniek, alebo sa spája so senzibilizovanými bunkami lymfoidného tkaniva, čím sa uvoľnia biologicky aktívne látky z buniek tzv. mediatory. Druhá fáza je nešpecifická, má stereotypný charakter a ide v nej o odpoveď organizmu na uvoľnené mediatory. Druhá fáza alergických reakcií nie je závislá od antigénovej špecifickosti. Ako príklad možno uviesť ochorenie s alergickým základom – alergická rinitida u ľudí. Patogenéza a symptomatológia – okrem malých výnimiek –je v podstate u všetkých pacientov rovnaká, hoci u každého jedinca je spúšťacím mechanizmom iný alergén (domáci prach, peľ stromov, tráv, plevelov a pod.).
Alergén
Alergénom rozumieme každú látku, ktorá vyvoláva stav precitlivelosti hlavne u ľudí. Medzi alergény patrí najčastejšie peľ tráv, časti potravín, plesne, mikróby, domáci prach, múka a iné. Z alergológie je známe, že alergické reakcie môžu vyvolať aj látky neantigénovej povahy (liečivá, kozmetické prípravky) a precitlivelosť sa môže dokonca vyvinúť aj na fyzikálne vplyvy, ako UV lúče, rtg. žiarenie a pod. V takýchto prípadoch antigénovú funkciu pripisujeme zmeneným vlastným bielkovinám, ktoré v dôsledku fyzikálnych vplyvov alebo naviazania chemickej ekonomika/organizacne-struktury/" class="wiki-link" title="Viac o: štruktúry">štruktúry (hapténu) majú zmenenú konfiguráciu a organizmus na ne reaguje ako na cudzie látky. Delenie alergických reakcií
Alergické reakcie delíme na dve skupiny.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo je alergia?
Alergia je špecifická reaktivita organizmu na určité látky (antigény), ktorá sa prejavuje precitlivenosťou pri opätovnom kontakte s týmito látkami.
Sú alergie dedičné?
Alergie samotné nie sú dedičné, ale dedí sa náchylnosť na alergické reakcie.
Aké sú príklady alergénov?
Medzi najčastejšie alergény patrí peľ, potraviny, domáci prach, plesne a niektoré chemikálie.