Dobšinská ľadová jaskyňa, prvá elektricky osvetlená jaskyňa v Európe, je unikátom Slovenského raja. Objavená bola v roku 1870 a sprístupnená verejnosti už v roku 1871. Jaskyňa je známa svojou bohatou ľadovou výzdobou a významným zimoviskom pre netopiere. V roku 2000 bola zaradená do svetového prírodného dedičstva.
- Prvá elektricky osvetlená jaskyňa v Európe (1887)
- Objavená banským inžinierom Eugenom Ruffinim v roku 1870
- Sprístupnená verejnosti v roku 1871
- Dĺžka jaskyne je 1232 m, sprístupnených je 475 m
- Teplota v jaskyni sa pohybuje od -3,8 do +0,5 °C
- Obsahuje 125 000 m³ ľadu a rôzne druhy netopierov
- Zaradená do svetového prírodného dedičstva v roku 2000
- Ročná návštevnosť 75-85 tisíc osôb.
Je prvá v Európe, ktorá bola elektricky osvetlená. Stalo sa tak v roku 1887. Rozprestiera sa v podzemí Slovenského raja a je skutočným krasovým unikátom. Do jej podzemných priestorov vnikol prvý raz banský inžinier Eugen Ruffini so spoločníkmi Langom, Megom a Fehérom už 15.7. 1870. Odvtedy bola predmetom nevšedného záujmu a klimatických pozorovaní. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa rok po svojom objavení, t. j. už v roku 1871 sprístupnená verejnosti. V roku 1878 na prístupovej ceste k jaskyni vznikol kultivovaný horský park. Zaujímavosťou jaskyne je, že až do roku 1946 v nej bolo povolené korčulovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tich rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti – princ August von Sachsen Gotha so sprievodom, J. Petzval, K. Siegmeth, srbský kráľ Milan I., hviezdoslav-15237/" class="wiki-link" title="Viac o: p. o. hviezdoslav">P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský, M. Jókai, výprava francúzskych umelcov so staviteľom Suezského prieplavu F. Lessepsom, bulharský cár Ferdinand I., polárny bádateľ F. Nansen a i. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského.Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1232 m a vertikálne rozpätie 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených len 475 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni (kde je aj najhrubší ľad - 26,5m) je od - 3,8 do + 0,5°C, relatívna vlhkosť 75 - 88%.
V najteplejšom lete je teplota vzduchu mínus 1 stupeň a podlahový ľad dosahuje hrúbku 25 m. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Hnilca v troch vývojových úrovniach. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Objavilo sa tu 12 druhov netopierov. Jedno z najvýznamnejších zimovísk netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandti) na Slovensku. Z ostatných druhov sa zdržujú najmä obyčajný">netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), večernica severská (Eptesicus nilssoni) a ucháč svetlý (Plecotus auritus). Z bezstavovcov je opísaný chvostoskok Hypogastrura crassaegranulata dobsinensis. Jednotlivé zaľadnené priestory sprístupnenej jaskyne majú svoje názvy, ktoré vzišli od podobnosti, ktoré pripomínajú pri ich vzhliadnutí. Zaľadnené časti tvoria Veľká a Malá sieň, Ruffinyho koridor a Zrútený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo.
Na celkovo známej dĺžke 1368 m je viac než 125 000 m kubických ľadu. anglictina/dobsinska-ladova-jaskyna/" class="wiki-link" title="Viac o: dobšinská ľadová jaskyňa">Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najkrajšie a čo do množstva ľadovej výzdoby najbohatšie jaskyne sveta. Na 24. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v austrálskom meste Cairns bol v novembri 2000 odsúhlasený projekt na rozšírenie lokality svetového prírodného dedičstva “Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu” (schválený v roku 1995 v Berlíne) o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Hoci sa pôvodne uvažovalo o samostatnej nominácii jaskyne spolu s roklinami Slovenského raja, ide o významný úspech ochrany prírody na Slovensku a prezentáciu unikátnych prírodných hodnôt našich jaskýň na celom svete. Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou, čím jaskyňa nadobudla vrecovitý charakter so stagnáciou studeného vzduchu. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 5000 až 7500 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffinyho koridoru (2 až 4 cm za rok). Od roku 1970 prevádzku jaskyne zabezpečuje Správa slovenských jaskýň. V roku 1979 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. V nadväznosti na zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je od roku 1996 ustanovená za národnú prírodnú pamiatku. Ako náučná lokalita je pre verejnosť otvorená od 15.
- 5. do 30. 9. (4,5 mesiaca). Keďže Dobšinská ľadová jaskyňa je genetickou súčasťou rozsiahleho jaskynného systému v masíve Duče, do svetového prírodného
Tieto dve speleologicky prepojené jaskyne tvoria druhý najdlhší jaskynný systém na Slovensku, ktorý meria 21 651 m. Navyše Dobšinská ľadová jaskyňa meria 1232 m. Úvahy o jej speleologickom prepojení so Stratenskou jaskyňou sa nerealizovali z ochranárskych dôvodov, aby sa nenarušili speleoklimatické pomery. Do svetového prírodného dedičstva je zaradená od roku 2000. Ako neoceniteľné a nenahraditeľné hodnoty celosvetového významu si vyžadujú osobitnú ochranu, starostlivosť i prezentáciu.V interiéri nového vstupného objektu je stála výstava o jaskyniach Slovenského raja, morfológii a genéze Dobšinskej ľadovej jaskyne a systému Stratenskej jaskyne, speleoklimatických pomeroch, zaľadnení a histórii Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ročná návštevnosť je 75- až 85-tisíc osôb a preto značnú pozornosť treba venovať aj službám pre návštevníkov
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy bola Dobšinská ľadová jaskyňa objavená?
Dobšinská ľadová jaskyňa bola objavená 15. júla 1870.
Aká je dĺžka Dobšinskej ľadovej jaskyne?
Dĺžka Dobšinskej ľadovej jaskyne je 1232 metrov, z toho je pre verejnosť sprístupnených 475 metrov.
Prečo je Dobšinská jaskyňa významná pre ochranu prírody?
Dobšinská jaskyňa je významná pre ochranu prírody, pretože je domovom mnohých druhov netopierov a bola zaradená do svetového prírodného dedičstva v roku 2000.