Vznik psychózy

Psychotické príznaky sú následkom celého reťazca príčin a následkov. Reťazec sa dá rozdeliť do 2 základných tried:

1. Porucha komunikácie medzi neurónmi v dôsledku buď:

znížením množstva spojov medzi neurónmi (menej než 1015) a/alebo narušením myelínovej izolácie výbežkov neurónov a/alebo že niektoré mozgové centrá sú umiestnené nie iba v jednej mozgovej hemisfére, ale v oboch, pričom vinníkom je narušený vývoj centrálnej nervovej sústavy

• 2. narušenie biochemických dejov v limbickom systéme mozgu, a to predovšetkým týkajúce sa produkcie modulačných neurotransmiterov sérotonínu a dopamínu

V limbickom systéme sa vyhodnocujú informácie z vonkajšieho prostredia organizmu i zo samotného tela tým, že sa emočne „označujú“. Limbický systém priraďuje dôležitým, zásadným udalostiam, javom a vnemom (informáciám) pozitívnu či negatívnu stopu. Táto chemická stopa sa realizuje práve pomocou dopamínu. Ak má limbický systém vyhodnotiť nejakú informáciu za závažnú, vyplaví sa v ňom dopamín, ktorý ju chemicky označí za „veľmi dôležitú“, pričom nezáleží či ide o pozitívnu alebo negatívnu informáciu. S takto označenými informáciami mozog následne špecificky pracuje.

Práve kontrola produkcie dopamínu je v psychóze narušená. V limbickom systéme dochádza k nekontrolovanému vyplavovaniu dopamínu. Dôsledok je zrejmý. Chemickou stopou dôležitosti sú označené aj pre mozog nepodstatné informácie. Napríklad, ak okolo chorého prejde automobil, táto udalosť, ktorá je inak bezvýznamná, nadobudne v jeho mozgu špeciálny význam. V konečnom dôsledku mozog nemá reálny základ pre určenie toho, čo je a čo nie je dôležité. Dochádza k prežívaniu inej, falošnej reality, pričom celkom pochopiteľným sprievodným javom u chorého je paranoja (vzťahovačnosť), keďže aj nepodstatné informácie sú podsúvané ako veľmi dôležité.

Mozog následne hľadá logické prepojenia medzi zväčšujúcim sa množstvom falošne podstatných informatika/zaznamenavanie-informacii/" class="wiki-link" title="Viac o: informácií">informácií, ktoré sa stávajú súčasťou neuveriteľných a zložitých konštrukcií nazývaných bludy.

Liečba psychózy Liečba psychózy v súčasnosti výrazne napreduje a je čoraz úspešnejšia. Rozlišujeme celkom tri fázy liečby:

zvládnutie akútnych príznakov stabilizácia a dosiahnutie remisie (stavu úplnej bezpríznakovosti) udržanie remisie a prevencia relapsu (opätovného vzniku psychózy) Konkrétnymi krokmi liečby sú užívanie liekov a psychoterapia či socioterapia. Lieky liečiace psychotické príznaky sa nazývajú antipsychotiká. Podstatou antipsychotík je zabraňovať nadmernému pôsobeniu nekontrolovane vyplavovaného dopamínu v limbickom systéme. Umožňujú, aby dopamín po určitom čase opäť označoval za dôležité iba tie informácie, ktoré si to v reálnom kontexte zasluhujú. To vedie k postupnému rozpadu bludných konštrukcií, pričom chorý smie opäť vnímať realitu takú, akou v skutočnosti je. Antipsychotiká teda odstraňujú biochemickú nerovnováhu v limbickom systéme mozgu.

Pri liečbe ochorenia, ktoré psychóza sprevádza, následne pomáhajú antidepresíva, ktoré upravujú hladinu modulačného neurotransmiteru sérotonínu, ďalej stabilizátory nálady a anxiolytiká (lieky proti úzkosti).

Príčiny vzniku psychózy Pri vzniku duševných porúch je všeobecne prijatý tzv. bio-psycho-sociálny model. Pri psychózach sa vychádza z koncepcie stresu a vulnerability. Vulnerabilita (zraniteľnosť) je určitá náchylnosť organizmu na rozvoj psychotického stavu. Vulnerabilita jedinca môže byť daná genetickou poruchou rovnováhy mozgových prenášačov a/alebo pôsobením rôznych psychologických a sociálnych faktorov. Na vzniku psychózy má tak značný vplyv dedičnosť. K prepuknutiu psychózy dochádza vtedy, keď ľudia, ktorí majú vrodenú vlohu k psychotickému ochoreniu, sú vystavení takému stresu, ktorý presahuje ich psychologickú hranicu definovanú ich vulnerabilitou.

Inými narušiteľmi chemickej rovnováhy v limbickom systéme sú návykové látky, a to predovšetkým alkohol, kokaín, amfetamíny, PCP a halucinogény.