Referát sa zaoberá rôznymi druhmi skúšok v školách, ich psychologickými aspektmi a účelom. Rozlišuje medzi ústnymi, písomnými a praktickými skúškami, pričom sa zameriava na ich aplikáciu a hodnotenie vedomostí žiakov.
- Druhy skúšok: ústne, písomné, praktické
- Bežná, tematická a výsledná kontrola vedomostí
- Ústne skúšky umožňujú posúdiť hĺbku vedomostí a vyjadrovanie žiaka
- Písomné skúšky môžu byť neštandardizované a štandardizované
- Didaktické testy zaručujú objektívnosť hodnotenia
/p>
DRUHY SKÚŠOK A ICH PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY
V školách sa používajú ústne, písomné a praktické skúšky. Aplikácia toho ktorého druhu skúšky závisí predovšetkým od toho, čo sa skúša alebo od toho, či učiteľ skúša individuálne alebo kolektívne, či preveruje užší alebo širší tematický celok. Skúšky sa používajú na bežnú, tematickú a výslednú kontrolu žiakových vedomostí, zručností a návykov. Bežná kontrola sa uplatňuje skoro na každej vyučovacej hodine. Skúša sa pri nej najmä učivo z minulej vyučovacej hodiny. Účelom je zistiť stupeň jeho pochopenia a osvojenia. Tematická kontrola sa uplatňuje po prebratí určitého tematického celku. Má za cieľ korekciu, upevnenie a systematizáciu vedomostí, zručností a návykov žiakov. Výsledná kontrola má za cieľ zistiť, orientovať žiakov v obsahu učebného predmetu a ich schopnosť aplikovať svoje poznatky v praxi. Spravidla je spojená s dôkladným individuálnym skúšaním.
V škole sa najčastejšie používajú Ústne skúšky. Učiteľ musí pritom žiakovi pomôcť pomocnými otázkami, usmerniť a opraviť jeho odpoveď. Ústne odpovede umožňujú učiteľovi posúdiť nielen hĺbku a šírku osvojených vedomostí, ale aj ovládanie odbornej terminológie, jeho slovnú zásobu, úroveň jeho vyjadrovania apod. V priebehu ale najmä pri hodnotení ústnej odpovede sa môže prejaviť značná subjektívnosť zo strany učiteľa, ktorú podmieňuje jeho vzťah voči žiakovi /obľúbenosť – neobľúbenosť/, jeho doterajšie hodnotenie žiaka, ale aj vlastné citové rozpoloženie /zlá-dobrá učiteľova nálada/. Učiteľ by mal taktne prerušiť ústnu odpoveď žiaka iba v prípade, keď odbočil od danej témy alebo potrebuje pomoc. Pozornosť treba venovať aj dĺžke skúšania, aby nedochádzalo k únave žiakov. Na žiaka pôsobí aj učiteľova nálada, jeho správanie počas skúšania.
Písomné skúšky Môžu byť neštandardizované /voľné – diktáty, slohové úlohy, učiteľom pripravené testy apod./ alebo štandardizované /didaktické testy/. Z písomných skúšok najväčšiu objektívnosť zaručujú štandardizované didaktické testy. Sú to didakticky premyslené a usporiadané, jednotne upravené písomné skúšky, s orientáciou na základné učivo s vopred pripraveným a overeným spôsobom hodnotenia výsledkov skúšky. Prednosťou písomných skúšok je, že ukladajú všetkým žiakom rovnaké úlohy. Keďže tieto úlohy sa hodnotia rovnakými kritériami, odpadáva subjektívnosť hodnotenia. Tá sa môže objaviť iba pri niektorých neštandardizovaných písomných úlohách. Didaktické testy sú totiž koncipované tak, že žiaci odpovedajú voľbou z uvedených viacerých odpovedí.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné druhy skúšok v školách?
Hlavné druhy skúšok v školách sú ústne, písomné a praktické skúšky.
Čo je cieľom bežnej kontroly vedomostí?
Cieľom bežnej kontroly je zistiť stupeň pochopenia a osvojenia učiva z predchádzajúcej vyučovacej hodiny.
Aké výhody majú písomné skúšky?
Písomné skúšky ukladajú všetkým žiakom rovnaké úlohy a hodnotia sa rovnakými kritériami, čím sa znižuje subjektívnosť hodnotenia.