ropa

je tmavá, viskózna kvapalina, ktorá sa obyčajne nachádza vo veľkých hĺbkach pod zemským povrchom a pod dnom morí. Často sa vyskytuje spolu zo zemským plynom, ktorý obsahuje predovšetkým metán.

• vznikla v priebehu miliónov rokov pri rozklade zvyškov živočíchov a rastlín pri zvýšenom tlaku

• je to zmes alkánov rozdielnych veľkostí a štruktúr

• spracovaním ropy sa vyrába gregor-velky/" class="wiki-link" title="Viac o: veľký">veľký počet užitočných výrobkov

Ropa (nazýva sa aj tekuté zlato) je komplex alifatických, aliktických a aromatických uhľovodíkov, v ktorom sú rozpustené pevné a plynné uhľovodíky. Obsahuje:

• 1. 82,2 - 87.1 % uhlíku

• 2. 11,7 - 14,7 % vodíku

• 3. 0.1 - 5.4 % síry

• 4. 0.1 - 1.5 % dusíku

• 5. 0.1 - 4.5 % kyslíku

Organické látky sa pri zemetraseniach a pohyboch zemskej kôry prepadali hlbšie a hlbšie. Pod vplyvom silného tlaku a vysokých teplôt dochádzalo v útrobách zeme k chemickým reakciám a k fúzii látok.

Ropa sa zhromažďuje v závislosti od geologickej ekonomika/organizacne-struktury/" class="wiki-link" title="Viac o: štruktúry">štruktúry jednotlivých oblastí v rôznych hĺbkach pod zemským povrchom. Časom sa však začne predierať nahor a zastaví sa až pred nepriepustnou vrstvou hornín.

Preto existujú oblasti ako Stredný východ, kde ropa preniká až na povrch a vytvára tam rozsiahle jazerá. Vo väčšine prípadov sa však ropa ťaží z hĺbkových vrtov. Ropa z morského dna sa ťaží vrtmi. Nad ložiskom v mieste vrtov sa vybuduje plošina, tzv. rampa. Z nej sa čerpá ropa cez nakladaciu bóju do cisternových lodí.

Spracovanie ropy :

Vyťažená hustá tekutina sa nikdy nepoužíva v surovom stave ale posiela sa na spracovanie do rafinérií, kde ju roztriedia na jednotlivé zložky. Rafinérie sa budujú spravidla v blízkosti vrtov, ale nie sú zriedkavé ani prípady, keď ich budujú tisíce kilometrov odtiaľ, niekedy až na druhom brehu oceánu. V prvom prípade sa ropa prepravuje na miesto určenia ropovodmi, v druhom na cisternových lodiach.

Spracovanie je súbor procesov, v ktorých sa ropa mení na užitočnejšie potreby-produkty/" class="wiki-link" title="Viac o: produkty">produkty. Spracúva sa pomocou dvoch technológií: destilácie a rafinovania.

Rafinácia pozostáva z troch hlavných procesov – z frakčnej destilácie, krakovania a reformovania.

Frakčná destilácia – proces, v ktorom sa ropa rozdeľuje na frakcie podľa ich teplôt varu. Teplota na dne frakčnej kolóny sa udržiava na vysokej hodnote a smerom nahor klesá.

Para z vriacej ropy prechádza kolónou a pri pohybe nahor stráca teplo. Frakcia kondenzuje, keď dosiahne tú etáž, ktorej teplota je práve pod teplotou jej varu. Potom sa potrubím odávdza. Ďalšou destiláciou frakcií sa dosiahne lepšia separácia. Frakcia

Zmes kvapalín s blízkymi teplotami varu, získaná frakčnou destiláciou. Ľahké frakcie majú nízke teploty varu a krátke uhľovodíkové reťazce. Ťažké frakcie majú vyššie teploty varu a dlhšie reťazce.

Krakovanie

Reakcia, v ktorej sa veľké alkány trhajú na menšie alkány a alkény. Kratšie alkány sa používajú na výrobu benzínu. Krakovanie prebieha pri vysokých teplotách, alebo s katalyzátorom.

Reformovanie

Proces, pri ktorom sa vyrába kvalitný benzín z ľahších frakcií premenou nerozvetvených reťazcov alkánov na molekuly s rozvetveným reťazcom.

Rafinérsky plyn

Plyn, ktorý pozostáva najmä z metánu. Iné ľahké frakcie obsahujú propán a bután (obidva sú alkány), ktoré sa skvapaľňujú.

Benzín

Kvapalná frakcia získaná pri frakčnej destilácii. Skladá sa z alkánov obsahujúcich 5 až 12 uhlíkových atómov v molekulách a teplota varu je v intervale 40 až 150 °C (krakovanie a reformovanie).

Oktánové číslo

Miera toho, ako dobre horí benzín v motoroch. Nadobúda hodnoty