Referát sa zaoberá históriou poštovníctva a spôsobmi dorozumievania medzi ľuďmi od staroveku po súčasnosť. Popisuje vývoj poštových systémov, od poslov a poštových holubov až po moderné poštové služby s využitím vlakov a lietadiel.
- Človek sa snažil dorozumieť už od pradávna.
- Staroveké civilizácie mali svoje poštové systémy a posolstvo sa prenášalo rôznymi spôsobmi.
- Rímska pošta zaviedla pravidelné poštové linky a výmenu koní.
- Poštové úrady sa začali formovať v 16. storočí a známky sa začali používať v 19. storočí.
- Moderné poštové služby umožňujú doručenie zásielok v priebehu niekoľkých dní.
Človek s človekom sa chcel dorozumieť už oddávna, asi odvtedy, čo človek človekom je. Preto si ľudia lámali hlavu vymýšľaním spôsobov a neskôr prístrojov, ktoré by pomohli dorozumieť sa na väčšiu vzdialenosť, ako zaletí ľudský hlas a dovidí oko. Ako sa rozvíjala civilizácia, rozvíjalo sa aj poštovníctvo.
Starí Egypťania, Indovia, Asýrčania, Babylončania, Peržania, Tibetania, Číňania, Gréci, Rimania, tí všetci mali svoju ríšu popretkávanú sieťou ciest vedúcich horami i dolinami, púšťou i džunglou. Poslovia- prví poštári sveta- bežali po týchto cestách v páľave i v daždi, v mraze i čľapkanici, ohrozovaní nepriateľmi i dravou zverou, neraz hladní a smädní.
Aby sa správa nedostala do nepovolaných rúk, niesol posol trebárs zajaca, ktorý mal v bruchu zašitý list. Alebo poslovi- otrokovi oholili lebku, nezmazateľnou farbou na ňu napísali list, a keď vlasy podrástli, posol sa vybral na cestu. V mieste určenia ho zasa oholili a prečítali list. V Grécku zasa písali správu na pásik papiera omotaný na palici. Aby sa správa dala prečítať, musel sa pásik navinúť na palicu rovnakej hrúbky. Samozrejme, listy sa písali aj jednoduchším spôsobom- na papyrus, pergamen a v Číne už aj na papier.
Neskôr peších chodcov vymenili jazdci. Jazdilo sa na koňoch, na muliciach, na ťavách, na slonoch, podľa toho, odkiaľ a kam posol šiel. Staroveké národy používali na dopravu správ už aj „leteckú poštu“- poštových holubov. V starom Grécku napríklad holuby roznášali správy o víťazoch olympijských hier.
Rímska pošta prepravovala na veľkých nákladných vozoch a na menších dvojkolesových vozoch ľudí, listy, balíky i veľké vysledok-hospodarenia-cvicenie/" class="wiki-link" title="Viac o: náklady">náklady. Kone menili v medzistaniciach niekoľko ráz za deň a cestujúci sa mohli každých 12 hodín osviežiť v oddychových staniciach.
Pád Rímskej ríše znamenal pre Európu koniec poštového spojenia. Pravidelné poštové linky so stanicami na výmenu koní a porúchaných vozov sa znovu zaviedli až začiatkom 16.storočia.
Predchodcami dnešných poštových úradov boli univerzitné mestské a kráľovské pošty. Bolo to miesto, kde úradníci preberali a zhromažďovali poštu a vyberali poplatok za doručovanie.
Poštové schránky sa začali používať až v 19. Známky sa začali používať v roku 1840. Výhodu známok a jednotného poštovného čoskoro pochopili poštové úrady na celom svete.
Známka sa stala nepostrádateľným pomocníkom a čoskoro aj predmetom záujmu filatelistov.
Od 19.storočia urýchlili prepravu ekonomika/druhy-zasielok/" class="wiki-link" title="Viac o: zásielok">zásielok vlaky, neskôr automobily a lietadlá.
Dnes už môžeme poslať list kamkoľvek a pošta ho doručí v priebehu niekoľkých dní.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy sa začal rozvíjať poštový systém?
Poštový systém sa začal rozvíjať už v staroveku, keď civilizácie ako Egypťania, Gréci a Rimania vytvorili prvé formy dorozumievania.
Aké metódy sa používali na prenášanie správ v staroveku?
V staroveku sa správy prenášali prostredníctvom poslov, poštových holubov, a neskôr aj na papyrusoch a pergamene.
Kedy sa začali používať poštové známky?
Poštové známky sa začali používať v roku 1840 a rýchlo sa stali nepostrádateľným pomocníkom v poštových službách.