Referát sa zaoberá rôznymi pedagogickými koncepciami, ako sú humanistická, psychoanalytická, sociologická, existencialistická a náboženská pedagogika, pričom každá z nich zdôrazňuje rôzne aspekty výchovy a vzdelávania.
- Humanistická pedagogika kladie dôraz na výchovu pred vzdelávaním a rozvoj kognitívnych funkcií.
- Psychoanalytická pedagogika sa zameriava na vnútorné sily a psychológiu jednotlivca, pričom zdôrazňuje úlohu výchovy pri prekonávaní vnútorných problémov.
- Sociologická pedagogika sa sústreďuje na vonkajšie vplyvy prostredia a spoločenské vedomie, odmieta individualistické ciele výchovy.
- Existencialistická pedagogika sa zameriava na osobnosť a vnútornú slobodu jednotlivca, kritizuje kolektívne metódy výchovy.
- Náboženská pedagogika zdôrazňuje význam náboženskej viery a intelektuálneho rozvoja v procese výchovy.
/p>
Zelina vypracoval model humanistickej koncepcie:
- výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie
- rozvoj najvyšších kognitívnych funkcií
- potreba štruktúrovať vyššie kognitívne procesy
K E M S A K
K - KOGNITIVIZÁCIA = naučiť žiaka poznávať, myslieť a riešiť problémy
E - EMOCIONALIZÁCIA = žiak má rozvinúť svoje city, emócie a pocity
M - MOTIVÁCIA = vyučovanie má vychádzať z vnútornej motivácie žiaka
S - SOCIALIZÁCIA = naučiť žiaka kooperovať a komunikovať
A - AXIOLOGIZÁCIA = formovanie progresívnych hodnôt
K - KREATIVIZÁCIA = formovanie tvorivého štýlu žiaka
PSYCOHANALYTICKÁ osobnosti-zivotopisy/pedagogika-13/" class="wiki-link" title="Viac o: pedagogika">PEDAGOGIKA
Vychádza z hĺbinnej anglictina/zaklady-psychologie/" class="wiki-link" title="Viac o: psychológie">psychológie. Predstavitelia : S. Freud; A. Adler. Základom je téza o určujúcej úlohe nevedomia. Z toho vyplýva aj biologizujúca orientácia tohto smeru, ktorá sa snaží vysvetliť konanie človeka na základe jeho vnútorných síl a im zodpovedajúcej inštinktívnej činnosti.
Človek sa spoločenskou bytosťou stáva iba v procese výchovy, na základe autoregulácie svojich pudov a vnútorných síl. Výchova sa vyznačuje neustálymi protirečeniami medzi sociálnymi požiadavkami a vnútornými silami a potrebami jedinca.
Podľa Freuda sa štruktúra osobnosti člení na :
- id = primitívne, inštinktívne pudy, impulzy
- ego = vedomé „ja“, ktoré usmerňuje aktivitu „id“, a tým aj jeho inštinkty
- superego = osvojenie si spoločenských mravných zásad, ktoré regulujúco vplývajú na „id“ aj „ego“
Výchova má veľkú úlohu, lebo pomáha prekonávať vnútorné problémy jedinca.
SOCIOLOGICKÁ PEDAGOGIKA
Označuje za hlavné činitele, ktoré ovplyvňujú vývin dieťaťa vonkajšie vplyvy prostredia. Dôraz je na spoločenský charakter výchovy a odmietajú individualistické ciele vo výchove. Významný predstaviteľ : Durkheim. Dôležitý pre jeho pedagogiku bol pojem - spoločenské vedomie. Za hlavný cieľ výchovy pokladá vychovať z dieťaťa spoločenského tvora. Veľký význam má najmä výchova mravná. Odmieta tresty, ako nátlakový a odstrašujúci prostriedok.
EXISTENCIONALISTICKÁ PEDAGOGIKA
Dôraz na existenciu jednotlivej osobnosti. Kritika scientizmu a technokratizmu. Základom skutočného života človeka je jeho vnútorná sloboda. Jedinec nemá podliehať konformizmu; Je osobnosťou sám pre seba a z toho vyplýva aj jeho životná filozofia, navrátiť človeku stratený pocit slobody individuality.
Zameranie hlavne na problémy mravnej výchovy. Úlohou výchovy je orientácia človeka v živote ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti. Neexistujú spoločné ciele výchovy, pretože každý jedinec je osobnosťou sám o sebe. Výchova má rozvíjať osobné schopnosti človeka ako : fantázia, intuícia, tvorivosť.
Kriticky sa stavajú proti metódam kolektívnej výchovy, ktorú nahrádzajú výchovou partnerských vzťahov učiteľa a žiaka.
NÁBOŽENSKÁ PEDAGOGIKA
Vychádza z učenia T. Akvinského. Bez náboženskej viery neexistuje výchova mládeže. Kritika technokratizmu a scientisticky orientovaným smerom. Výchova sa má zamerať k rozvíjaniu vnútorných síl, ktoré formujú osobnosť. Dôraz intelektuálneho rozvoja, pre ktorý má veľký význam vzdelanie. Výchova a vzdelanie má napomáhať rozvoju osobnosti od najnižšej, zmyslovej roviny poznania a konania, až k správaniu riadeného rozumom a náboženskou morálkou.
Dôraz na vyššie hodnoty poznania, ktoré človeku umožňujú lepšie rozlišovať pravdu od klamstva, dobro od zla.
K dosiahnutiu nových hodnôt poznania slúžia špeciálne prostriedky výchovy ako : modlitby, meditačné techniky, odriekanie, práca a pod. Dôraz sa hlavne kladie na vlastné úsilie chovanca a jeho sebazdokonalenie.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je hlavný cieľ humanistickej pedagogiky?
Hlavným cieľom humanistickej pedagogiky je klásť dôraz na výchovu a rozvoj najvyšších kognitívnych funkcií žiaka.
Kto sú významní predstavitelia psychoanalytickej pedagogiky?
Medzi významných predstaviteľov psychoanalytickej pedagogiky patrí Sigmund Freud a Alfred Adler.
Čo je základným princípom existencialistickej pedagogiky?
Základným princípom existencialistickej pedagogiky je dôraz na existenciu a vnútornú slobodu jednotlivca, pričom odmieta konformizmus a kolektívne metódy výchovy.