Fonetika, jej definícia a predmet bádania

predmet-badania/" class="wiki-link" title="Viac o: fonetika">Fonetika, jej definícia a predmet bádania

• 1. Fonetika je lingvistická (jazykovedná) disciplína, ktorá skúma, popisuje, triedi a hodnotí auditívne (sluchové) a vizuálne (zrakové) výrazové prostriedky spoločenského sprostredkovania hovorenej reči. Jej poznatky sú okrem toho užitočné a potrebné pre kultúru hovoreného slova, a tým pre spoločenskú kultúru vôbec. Fonetika je veda o zvukovej stránke reči.
• 2. Ďalšou otázkou je vzájomný pomer fonetiky a gramatiky. Podľa bežnej praxe býva prvý diel gramatiky obvykle nazývaný „fonetikou“ alebo hláskovaním. Táto gramatická fonetika sa obvykle uspokojuje s výpočtom a stručnou charakteristikou hlások konkrétneho jazyka, termín „fonetika“ je tu vlastne odrazom bežného poňatia, ktoré delí gramatiku na fonetiku, morfológiu a syntax (hláskoslovie, tvaroslovie, skladbu). Vlastná fonetika je naproti tomu v súčasnej dobe odbor veľmi rozľahlý a tak mnohotvárny, že sa dospelo k ustáleniu fonetiky ako vedeckej disciplíny úplne samostatnej, označovanej dnes medzinárodne ako súhrn „fonetických vied“.
• 3. Predmetom fonetického výskumu, t. j. bádaniu v oblasti hovorenej reči (alebo tiež zvukovej), ktorá je najdôležitejším prostriedkom komunikácie, je fyziologicko – genetický proces a artikulácia. Bádanie v oblasti hovorovej komunikácie je nadmieru potrebné, pretože, ako je všeobecne známe, najdôležitejšie zo všetkého, čo ľudstvo počas svojej existencie vytvorilo, je reč, ona poskytuje ľudstvu záruku rýchlejšieho vývoja, ustavične pokračujúceho vývoja a vôbec základ výchovy v najvyšších ľudských hodnotách.
• 4. Názov fonetika je odvodený z gréckeho slova foné, ktorým bol označovaný jednak ľudský hlas a jednak zvuk vôbec.

5. Reč sa realizuje v dvoch podobách:

a) hovorená reč b) písaná reč Základným predpokladom pre vytvorenie písma bol však zvukový rozbor reči, pretože s jeho pomocou sa umožnilo vyjadriť elementárne zložky reči vhodne vymyslenými grafickými znakmi.

C. Rôzne odbory fonetiky

• 1. Špeciálna fonetika = podáva zvukový obraz každého jednotlivého jazyka zvlášť, podľa toho rozlišujeme fonetiku gramatika-sloh/historia-slovenciny/" class="wiki-link" title="Viac o: slovenčiny">slovenčiny, nemčiny, češtiny, ruštiny, a pod.
• 2. Fonetika sluchová a experimentálna. = týkajú sa metodických postupov pri

fonetickom výskume. A) fonetika sluchová = označuje postup, pri ktorom sa výskum opiera o počutie, v spojení so zrakom, s hmatom. Ide teda o výskum prostredníctvom zmyslov. B) fonetika experimentálna = používa pri svojej práci prístroje, preto jej často hovoríme aj fonetika inštrumentálna.

3. Fonetika statická a dynamická.

A) fonetika statická = študuje výslovnosť určitého časového obdobia, poprípade obdobia súčasného, v ktorom výslovnosť toho, či iného jazyka je pevne ustálená a presne podlieha stanovenej norme. Býva nazývaná aj fonetikou deskriptívnou, alebo tiež synchronickou. B) fonetika dynamická = zamestnáva sa postupným vývojom jazyka, preto sa tiež nazýva fonetika vývojová, evolučná. Keďže ide pri jej vývoji aj o prejav určitej dynamickosti hovoríme jej aj dynamická. Tiež používame aj pojem historická (diachronická), pretože bádanie je zamerané na historický vývoj. Všíma si zmien fonetických elementov za ich plynulého časového priebehu v rámci ekonomika/organizacne-struktury/" class="wiki-link" title="Viac o: štruktúry">štruktúry daného jazyka.

4. Fonetika teoretická a praktická (aplikovaná)

A) fonetika teoretická = predmetom jej štúdia je získanie presných a podrobných poznatkov v oblasti zvukového materiálu hovorenej reči, poznanie určitého jazyka, alebo jeho porovnanie s jazykom cudzím. B) fonetika aplikovaná = poskytuje predovšetkým dôležitou oporu pri vyučovaní cudzieho jazyka.

D. Spolupráca fonetiky s rôznymi vedami Fonetika sama čerpá potrebné poznatky pre svoju prácu z anatómie, fyziológie, foniatrie ( z gréčtiny je fone = hlas, iatros = lekár), logopédie, ktorá sa zamestnáva výchovou správnej reči, predchádzaním a odstraňovaním porúch reči. Ďalej spolupracuje s matematikou, teóriou informatiky a kybernetiky, s psychológiou a psychiatriou, patológiou, sociológiou, muzikológiou a estetikou. V rámci fonetiky sa vytvorili v priebehu času niektoré zvláštne smery: A) Laletika = aplikácia teoretickej fonetiky na hovorenú prax. B) Fonometria = popisuje javy statických metód C) Biofonetika = opiera svoje bádanie o fyziologické základy. D) Fonológia = ktorú vybudoval N. S. Trubetzkoj.