Referát sa zaoberá politickým a ekonomickým prostredím ovplyvňujúcim vzdelávanie, ako aj determinantami vstupu do edukačného procesu, ktoré sú rozdelené na vonkajšie a vnútorné faktory. Taktiež sa diskutuje o spoločenských a gnozeologických základoch edukácie, ktoré sú dôležité pre efektívne učenie a prepojenie školy so životom.
- Politické prostredie ovplyvňuje vzdelávanie v závislosti od typu štátnej moci.
- Ekonomické faktory, ako HDP a výdavky na školstvo, sú kľúčové pre kvalitu vzdelávacích systémov.
- Determinanty vstupu do vzdelávania sú vonkajšie (napr. vybavenie školy) a vnútorné (napr. osobnosť žiaka).
- Rôzne typy inteligencie a učebné štýly ovplyvňujú prístup k vzdelávaniu a učeniu.
- Spoločenské a gnozeologické základy edukácie sú dôležité pre prepojenie učiva s každodenným životom.
Politické prostredie
- pôsobí najmä: typom štátnej moci (napr. je rozdiel vo vzdelávaní v demokratických a totalitných spoločnostiach); ak ide o parlamentnú demokraciu, rozhodujúce je, ktoré strany sa podieľajú na vláde (napr. ak je prevaha ľavicových strán, predpokladá sa zrušenie poplatkov za vysokoškolské štúdium).
Ekonomické prostredie
- je dokázané, že najbohatšie krajiny majú aj najkvalitnejšie školské sústavy (napr. veľkosť HDP na obyvateľa ovplyvňuje aj množstvo výdavkov na školstvo, verejné a súkromné vzdelávacie inštitúcie, počet vysokoškolákov, výdaje na pedagogický výskum a pod.).
Detreminanty vstupu
- možno ich deliť na vonkajšie a vnútorné:
1. Vonkajšie determinanty
– učebné pomôcky, – vybavenie a stav školy (exteriér, interiér, vybavenie tried, hygienické podmienky v učebných priestoroch a pod.), – organizácia práce v škole, – charakteristiky edukačných konštruktov (orientácia vzdelávacích programov, rozsah a obtiažnosť učiva v učebniciach), – osobnosť učiteľa (osobnostné vlastnosti – zdravotný stav, temperament ..., odborné charakteristiky, štýl riadenia a organizácia vyučocvacieho procesu), – sociálne podmienky bezprostredne sa viažuce na vyučovanie (postavenie konkrétneho žiaka medzi spolužiakmi, učebná morálka triedy, prevládajúce vzťahy medzi žiakmi, charakter interakcie učiteľ – žiak, celková klíma triedy), – sociálne podmienky sprostredkovane pôsobiace na žiaka (sociálne prostredie rodiny, vrstovníkov a pod.).
- 2. Vnútorné determinanty – priamo súvisia so subjektom edukácie - osobnosťou žiaka; ide o jeho charakteristiky:
- kognitívne (inteligencia, schopnosti, štýly učenia): Žiaci sa medzi sebou líšia mnohými charakteristikami. Jednou z nich je inteligencia. Psychológ Gardner je presvedčený, že všetci máme viaczložkovú inteligenciu, alebo teda viacero inteligencií, napr. jazykovú, hudobnú, logiko-matematickú, priestorovú, tesnopohypovú, interpersonálnu a intrapersonálnu. U každého z nás prevláda istý druh inteligencie. Školy sa však tradične sústreďujú len na jazykovú a logicko-matematickú inteligenciu, čím sú žiaci s iným prevládajúcim typom inteligencie značne znevýhodnení. Ak je inteligencia významným determinantom edukačného procesu, je potrebné prispôsobiť výučbu rôznym žiakom s rôznymi typmi inteligencie. S inteligenciou úzko súvisí aj problematika učebných zručností a učebných štýlov žiaka, ktoré sa najviac dotýkajú tzv. intrapersonálnej inteligencie. Existujú rozličné učebné štýly (sluchový, zrakový, hmatový, telesnokinetický; analytický, praktický, experimentátorský či novátorský a pod.). Ak má dôjsť k efektívnemu učeniu sa, učiteľ by mal prispôsobovať vyučovanie učebným štýlom žikaov. Okrem inteligencie a učebných štýlov sú dôležitým vstupným determinantom aj predchádzajúce vedomosti a skúsenosti, ktoré si žiak na vyučovanie so sebou prináša. Tieto predchádzajúce vedomosti a skúsenosti významne ovplyvňujú ponímanie nových informatika/zaznamenavanie-informacii/" class="wiki-link" title="Viac o: informácií">informácií a podnecujú výber týchto nových informácií. Učiteľ nemôže sprostredkúvať žiakom také informácie, pre ktoré nemajú žiaci vytvorenú dostatočnú poznatkovú alebo skúsenostnú základňu, pretože by ich adekvátne nepochopili a nedokázali včleniť do svojich už existujúcich poznatkových štruktúr.
- afektívne (postoje, motivácia, potreby): Žiaci si okrem vedomostí a skúseností prinášajú na vyučovanie aj svoje postoje, záujmy, hodnoty, spoločenské vzory a pod. Tie sú ovplyvnené najmä ich rodinným prostredím. Niektoré rodiny si vzdelanie veľmi vážia a jeho hodnotu rozvíjajú aj u svojich detí. V iných rodinách tomu tak nie je. Učiteľby mal rozpoznať, ktorý žiak potrebuje v tomto smere pomoc, ktorý žiak potrebuje byť pre učenie sa viac motivovaný a pod.
- fyzické (rozdiely veku, pohlavie a pod.).
Spoločenské základy EP
- sú späté s požiadavkou prepojenia školy so životom, vyučovací proces nie je možné odtrhnúť od požiadaviek ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti, ba naopak, jeho prvoradou úlohou je pripraviť žiaka pre úspešný život v spoločnosti. Táto požiadavka sa zabezpečuje prostredníctvom:
Gnozeologické základy EP
- proces poznávania, ktorý prebieha v škole prebieha na základe tých istých zákonitostí ako poznávací proces človeka vo všeobecnosti. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že poznanie sa neustále prehlbuje a obohacuje na základe konkrétnej skúsenosti a aktívnej praktickej činnosti. Pri poznávaní si človek buduje isté štruktúry, do ktorých dopĺňa nové poznatky, buduje si systém, spletitú sieť poznatkov. Uvedené fakty je potrebné zohľadniť aj v procese školského vzdelávania a realizovať ho prostredníctvom tvorivej aktívnej činnosti žiakov, ako aj budovať a nadväzovať na ich praktické skúsenosti a už nadobudnuté poznatky.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké faktory ovplyvňujú politické prostredie vzdelávania?
Politické prostredie vzdelávania ovplyvňuje typ štátnej moci, ako aj strany, ktoré sa podieľajú na vláde, čo môže mať dopad na financovanie a prístup k vzdelaniu.
Čo sú to vonkajšie a vnútorné determinanty vstupu do vzdelávania?
Vonkajšie determinanty sú faktory ako vybavenie školy a organizácia práce, zatiaľ čo vnútorné determinanty sa týkajú osobnosti žiaka, jeho inteligencie a predchádzajúcich vedomostí.
Prečo je dôležité prepojiť školu so životom?
Prepojenie školy so životom zabezpečuje, že vyučovací proces pripravuje žiakov na úspešný život v spoločnosti a učivo má praktický význam v každodennom živote.