Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá rôznymi koncepciami vzdelávania, pričom kritizuje tradicionalistické prístupy a zdôrazňuje význam tvorivo-humanistickej koncepcie, ktorá sa sústreďuje na rozvoj osobnosti žiaka a jeho kreativity. Obsahuje aj návrhy na zmenu filozofie školstva a prípravy učiteľov.

  • Kritika tradicionalistických a generalistických prístupov vo vzdelávaní.
  • Tvorivo-humanistická koncepcia je zameraná na rozvoj osobnosti a kreativity žiaka.
  • Dôležité funkcie v koncepcii: kognitivizácia, emocionalizácia, motivácia, socializácia, axiologizácia, kreativizácia.
  • Nutnosť zmeny filozofie školstva a prípravy učiteľov pre efektívne presadenie nových koncepcií.

Často vychádzajú z rôznych globálnych problémov ľudstva, ktoré je potrebné riešiť a ktoré podľa nich podmieňujú výber vzdelávacích cieľov a obsahov. Kritzujú poznávanie večných právd, ktoré sa v našom strorčí príliš hromadia, nie je možné si ich zapamätať a ktoré aj tak rýchlo zastarávajú. Za kultivovanú osobu považujú človeka, ktorý dokáže riešiť problémy ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti, a nie sa len chváliť svojimi poznatkami z minulosti.

  • 7. Akademické teórie – tradicionalistické, generalistické, klasické – sústreďujú pozornosť na odovzdávanie všeobecných poznatkov. Sú rozdelené na dve skupiny: tradicionalistické – chcú aby boli vzdelávaním odovzdávané klasické a na jednotlivých kultúrach a sociálnych štruktúrach nezávislé obsahy. Obsahom vzdelávania má byť súhrn poznatkov, ktoré sú nazývané ako klasické či tradičné. Ide tu o vyučovanie minulosti, klasickej kultúry, prírodovedných a technologických poznatkov. Navrhuje návrat do minulosti, pretože vedenie znamená poznať obsahy, ktoré sú trvalé, ktoré odolali skúške času a prerástli až do súčasnosti; generalisti – kladú dôraz na všeobecné vzdelanie a ich cieľom je rozvíjať kritické myslenie, schopnosť adaptácie, otvorenosť ducha a pod. Kritizujú prílišnú špecializáciu, sú zástancami všeobecného vzdelania a rozvoja krritického myslenia, ktoré má naučiť žiakov myslieť, a teda vykonávať systematickú analýzu rôznych obsahov. V oboch prípadoch je úlohou vyučujúceho odovzdávanie obsahov a úlohou žiaka je ich asimilácia. Zároveň zdôrazňujú odovzdávanie takých hodnôt ako je disciplína, vytrvalá práca, úcta k tradícii a demokratickým hodnotám a zmysel pre občiansku zodpovednosť.
V súvislosti s uvedenými teóriami je namieste otázka, ktorá koncepcia je najlepšia, ktorú je potrebné používať, resp. z ktorej vychádzať. Jednoznačná odpoveď neexistuje. Učiteľ si svoju koncepciu vzdelávania vytvára sám, a to časti vyberaním prvkov z uvedených koncepcií, ich zmiešavaním. V našej škole však v súčasnosti dominuje tzv. tvorivo-humanistická koncpecia výučby. Tvorivá koncepcia výučby alebo koncpecia tvorivo-humanistického vyučovania je základnou koncepciou, z ktorej vychádza projekt Milénium – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania v SR. Jej autorom je prof. Zelina a k jej základným znakom patrí: V strede záujmu tejto koncepcie je žiak, dieťa, vzdelávajúci sa. Sleduje najmä rozvoj jeho osobnosti. Cieľom tejto koncepcie je, aby sa tvorivosť stala zmyslom každého človeka, aby tvorivosť bola prostriedkom, pomocou ktorého človek dosahuje svoju sebaaktualizáciu. V tejto koncepcii ide tiež o to, aby sa na vyučovaní žiak nielen naučil, poznal, ale aby bolo spojené s humánnymi aspektami, t. j. aby v ňom nebol stres, aby sa žiaci necítili ohrození, aby medzi ním a učiteľom aj medzi žiakmi navzájom boli dobré vzťahy a pod. Za rozhodujúce sa v koncepcii považuje rozvíjať u žiakov poznávacie (kognitívne), ale aj nonkognitívne finkcie osobnosti:

  • 1. K – kognitivizácia – rozvíjanie poznávacích funkcií – od jednoduchých senzomotorických funkcií až po hodnotiace a tvorivé funkcie osobnosti;
  • 2. E - emocionalizácia – rozvíjanie citov, emócií, emocionálnych funkcií osobnosti;
  • 3. M - motivácia – rozvoj pozitívnych potrieb, záujmov, túžob žiakov;
  • 4. S – socializácia – rozvoj schopnosti žiť a pracovať s ľuďmi, rozvoj sociálnych spôsobilostí;
  • 5. A – axiologizácia – rozvoj hodnôt, hodnotového systému, ale aj schopnosti hodnotiť (racionálne, eticky aj esteticky);
  • 6. K – kreativizácia – rozvoj schopnosti tvoriť, naučiť sa kreatívnemu spôsobu života.
Uvedené funkcie je možné rozvíjať pomocou celého radu edukačných stratégií (postupov a metód, ktoré používa pedagóg na rozvíjanie kognitívnych aj nonkognitívnych funkcií žiakov).

Na skutočné presadenie koncepcie vo výučbe je potrebné:

  • 1. zmeniť filozofiu školstva – od tradicionalizmu a direktivizmu k väčšiemu rešpektovaniu osobnosti dieťaťa (žiaka, študenta) a k humanizmu;
  • 2. uskutočniť kurikulárnu transformáciu (v smere redukcie učebných osnov a ich funkčnosti smerom k budúcemu životu);
  • 3. zmeniť prípravu gramatika-sloh/den-ucitelov/" class="wiki-link" title="Viac o: učiteľov">učiteľov – zintenzívniť ich profesionalizáciu už v pregraduálnej a potom v celoživotnej postgraduálnej príprave, a to tak v oblasti obsahov vzdelávania, ako aj vo sfére metód prípravy a hodnotenia pedagógov v školskom aj celospoločenskom kontexte.

    • 🤔 Najčastejšie otázky k téme

    Aké sú hlavné kritiky tradicionalistických prístupov vo vzdelávaní?

    Hlavné kritiky zahŕňajú zameranie na zastarané poznatky a nedostatočné rozvíjanie kritického myslenia a schopnosti adaptácie u žiakov.

    Čo je cieľom tvorivo-humanistickej koncepcie výučby?

    Cieľom je rozvoj osobnosti žiaka a podpora jeho kreativity, pričom sa kladie dôraz na humánne aspekty vzdelávania.

    Aké zmeny sú potrebné na presadenie tvorivo-humanistickej koncepcie vo výučbe?

    Je potrebné zmeniť filozofiu školstva, uskutočniť kurikulárnu transformáciu a zintenzívniť profesionalizáciu učiteľov.