Didaktika 23

19/ Vyučovacia hodina – základná organizačná forma vyučovania; typy vyučovacích hodín a ich anglictina/charakteristika/" class="wiki-link" title="Viac o: charakteristika">charakteristika.

Základnou formou vyučovania je vyučovania hodina, ktorú je možné vymedziť ako takú organizačnú formu, pri ktorej učiteľ pracuje v presne vymedzenom čase so stálou skupinou žiakov (triedou) v učebni, ktorá je pre túto triedu vyhradená, pracuje podľa stabilného rozvrhu hodín, využíva pritom vhodné metódy a prostriedky, aby dosiahol stanovené ciele pri rešpektovaní didaktických princípov. Vyučovacia hodina je teda vymedzená najmä priestorom a časom. Spravidla trvá 45 minút, ale môže prebiehať aj ako dvojhodinovka (v alternatívnych školách sú to učebné dni aj týždne).

Základné charakteristiky vyučovacej hodiny:

• učiteľ pracuje s vymedzenou skupinou žiakov (celou triedou) plánovite, sústavne a v určenom čase (v súlade s rozvrhom hodín);
• každá vyučovacia hodina má svoj čiastkový vyučovací cieľ, ktorý je podmienený poradím v tematickom celku;
• procesy vzájomného pôsobenia a komunikácie sú založené na osobnom kontakte s triedou. Dochádza k rôznorodému priamemu aj nepriamemu vzájomnému pôsobenia učiteľa a žikaov;
• učiteľ v priebehu vyučovacích hodín poznáva žiakov, ich zvláštnosti a špecifiká. Má možnosť uplatňovať individuálny prístup k jednotlivým žiakom. Zároveň sa poznávajú aj žiaci medzi sebou, formujú sa sociálne vzťahy;
• dôležité je dodržiavať normy počtu žiakov v triede. Nadmerné množstvo žiakov znižuje efektívnosť vyučovacieho procesu..

Zoskupe,nie vyučovacích hodín rôznych vyučovacích predmetov, ktoré sa po týždni opakujú, tvorí gramatika-sloh/rozvrh-hodin/" class="wiki-link" title="Viac o: rozvrh hodín">rozvrh hodín. Vyučovacie hodiny nadobúdajú podľa charakteru práce učiteľa a žiaka osobitnú štruktúru. Štruktúru vyučovacej hodiny tvorí postupnosť a vzájomné proporcie jednotlivých jej článkov. Závisí od viacerých činiteľov vyučovania, najmä od cieľa a obsahu, od úrovne triedy a osobitostí žiakov, od materiálnych podmienok. Pri porovnávaní a analýze jednotlivých vyučovacích hodín zistíme, že majú niektoré spoločné znaky a podľa toho sa rozlišujú do niekoľkých typov. Za kritérium určenia typu hodiny sa považuje jej štruktúra. Podľa toho, či hodina obsahuje všetky záklané články alebo je niektorý dominujúci, rozlišujeme základný typ, obsahuje všetky články a zvláštne typy, kde sa zdôrazňuje len jeden článok. Hodina základného typu, rovnocenné názvy sú kombinovaná, zmiešaná, klasiká, má nasledovnú štruktúru: a) začiatok hodiny – organizačná časť, kontrola domácej úlohy, skúšanie a hodnotenie predchádzajúcej látky; b) motivácia – vzbudenie záujmu o nové učivo; c) preberanie nového učiva - expozícia; d) opakovanie a precvičovanie nového učiva (fixácia); e) zadanie a vysvetlenie domácej úlohy; f) zhrnutie a celkové zhodnotenie priebehu vyučovacej hodiny. Niektorí autori vymedzujú nasledovné etapy vyučovacieho procesu: a) Motivačná časť – príprava žiakov na aktívne osvojovanie si učiva; vzbudenie záujmu žiakov o nové učivo. Motivácia je dôležitou podmienkou úspechu v učení. Pritom funkciu motivácie plnia rôzne činitele – učiť sa pre radosť učiteľa (najmä v nižších ročníkoch), rodiča, naučiť sa učivo z vlastného záujmu, učiť sa pre budúcu profesiu a pod. Významnými prvkami motivácie je spájanie teórie a praxe, nastoľovanie rôznych problémových situácií, vyvolávanie skúseností žiakov a pod. K vstupným motivačným metódam patrí napr.: motivačné rozprávanie (sugestívne a citové priblíženie toho, čo sa majú žiaci učiť); motivačný rozhovor (učiteľ vedie so žiakmi rozhovor, pričom aktualizuje ich poznatky, skúsenosti, zážitky); motivačná demonštrácia; problém ako motivácia.