Vladimír Klimáček, narodený 14. septembra 1958 v Trenčíne, je významný slovenský dramatik a autor, známy pre svoje dielo v autorskom divadle GUnaGU. Po opustení lekárskej kariéry sa naplno venoval divadlu a literatúre, pričom jeho hry sú charakteristické osobitým štýlom a parodickým pohľadom na politiku a spoločnosť.
- Narodenie 14. septembra 1958 v Trenčíne.
- Založenie autorského divadla GUnaGU v roku 1985.
- Opustenie lekárskej kariéry v 90. rokoch a zameranie sa na umenie.
- Vydanie viacerých prozaických a básnických zbierok.
- Najúspešnejší ako dramatik, napísal vyše dvadsať hier.
- Hry obsahujú prvky kabaretneho divadla a absurdnej paródie.
- Dielo je známe svojou autorskou hudbou a pohybovými kreáciami.
- Získal cenu Nadácie Alfreda Radoka za najlepšiu pôvodnú hru v rokoch 1993-1996.
Narodil sa 14. septembra 1958 v Trencine. Jeho meno je spojene s bratislavskym autorskym divadlom GUnaGU (1985), ktoremu je verny dodnes. Naplno prepadol umeniu, ked v druhej polovici 90. rokov opustil lekarske povolanie.
Vydal viacero proz i basnickych zbierok (okrem ineho Az po usi, 1988, Dalekohladenie, 1991, Noha k nohe, 1996, Karamelky, 1992, Panic v podzemi, 1997), napisal rozhlasovu hru Vytetovana zena (1995) i televizny scenar Niekedy by som ta najradsej zabila (1996), televizne poetklipy o Apollinairovi, Eliotovi, Ferlinghettim a inych svetovych basnikoch.
popis/" class="wiki-link" title="Viac o: osobnosti">osobnosti-zivotopisy/viliam-klimacek/" class="wiki-link" title="Viac o: v. klimacek">V. Klimacek je vsak najuspesnejsi ako dramatik. Vyse dvadsat hier, ktore od zalozenia svojho autorskeho divadla napisal, nesie sloh/stopy/" class="wiki-link" title="Viac o: stopy">stopy osobitneho, dnes casto oznacovaneho ako gunagovskeho stylu. Prve scenare i rezie v 80. rokoch su poznacene prvkami kabaretneho divadla, lahkou ironiou az karikaturou (Vestpoketka, Osidla mladeho muza obidve v spoluautorstve s Ivanom Mizerom), ktore nepriamo zosmiesnovali cez vseobecnejsiu parodiu vtedajsi politicky system a jeho masinerske kolieska. Tymi boli i autori inscenacii malych javiskovych foriem, kam sa vtedy GUnaGU zaradovalo. O to bola tato parodia krutejsia, absurdnejsia. Zvlastne naivisticke herectvo, vonkajskovo pripominajuce budovatelske roky, doplnala autorska hudba i vlastne piesne a coraz istejsie pohybove kreacie. Dalsie hry su uz poznamenane badatelnejsim vonkajsim i vnutornym kontrapunktom vnutri vety, celej repliky i obrazu. Spolu vytvaraju zvlastnu atmosferu spojenia neskutocneho a zaroven skutocneho sveta, v ktorom postavy konaju sice nelogicky, ale v obratenej strukture istych zauzivanych pravidiel tohto sveta.
Najcitatelnejsi dokaz sebaironickeho zrkadla svojej generacie ponukol Klimacek v kniznom vybere siedmich hier Maria Sabina (1997). Nejde o dramy v klasickom aristotelovskom ci modernom duchu, skor o kratsie dialogizovane utvary rozdelene do obrazov i vystupov, ktore nemusia pribehovo ani myslienkovo na seba nadvazovat. Postavy su akoby vytrhnute z kontextu, malokedy sa vyvijaju. Navonok nesuviace repliky i vztahy su v kazdej Klimackovej hre ponaskou na cosi, co priamo alebo nepriamo suvisi s autorovym generacnym videnim udalosti a ich vlastneho vykladu. Uz podtituly ci kratka autorova anotacia jeho vsetkych textov upozornuju na zvereny odklon od siveho priemeru. Napriklad Koza (teskna hra pre Samuela Becketa, 1986), Poveternostna situacia (aidemoK, 1988), Bigbit (hra s beatom o biti aj byti, 1990), Loj (drama s oponou, 1992), Nuda na plazi (mala krutohra, 1993), Pressburger blut (melancholicka treska v 5 obrazoch, 1994), Smrticky a vrazdenicka (biologia, 1994), Maria Sabina (hra pre bubny a sijaci stroj, 1994), Angeleo (industrialna balada, 1995), Gotika (kryty povab Slovanov, 1995), Ohne ohnive (Uzhorod, 1996), Jawa nostalgicka (cliva spomienka na to najlepsie z CSSR z obdobia rokov 19691989, 1997).
Hry su aj graficky znacene, pracuju so zvukom i pohybom ako prve filmove obrazky; su vysostne autorske, neprenosne, preto sa na inych scenach neobjavuju. Za replikami i autorskymi poznamkami citit Klimackovo divadelne videnie, ozivene hercami GUnaGU do divadelneho tvaru. V nom su jednotlive obrazy pospajane hudobnymi cislami, kde texty piesni maju svoje vyznamne postavenie v celom kontexte inscenacie.
Na objednavku cinohry SND napisal a spolureziroval (s dramaturgom Martinom Porubjakom) hru Demokrati (dejiny-fotografie/" class="wiki-link" title="Viac o: fotografie">fotografie s bleskom zo Slovenska 1933, volne podla Jesenskeho, 1996). Inscenacia na MS SND potvrdila, ze fotografie s bleskom i bez neho su najvystiznejsou charakteristikou vlastneho rukopisu dramatickych predloh.
V. Klimacek je nositelom ceny Nadacie Alfreda Radoka za najlepsiu povodnu cesku a slovensku hru 19931996 (raz prve, trikrat druhe miesto). Napriek tomu, ze viacere texty vysli knizne, ini divadelnici si ich zo spominaneho dovodu neprenosnosti divadelnej poetiky zatial len citaju.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy sa narodil Vladimír Klimáček?
Vladimír Klimáček sa narodil 14. septembra 1958.
Aké je najznámejšie divadlo, s ktorým je Klimáček spojený?
Najznámejšie divadlo, s ktorým je Klimáček spojený, je autorské divadlo GUnaGU.
Aké ocenenia získal Klimáček za svoje dielo?
Klimáček získal cenu Nadácie Alfreda Radoka za najlepšiu pôvodnú českú a slovenskú hru v rokoch 1993-1996.