Stanislav Smatlak, narodený 28. novembra 1925, bol významným slovenským literárnym vedcom a redaktorom, ktorý sa venoval literárnej vede a kritike. Po ukončení štúdia na FF UK v Bratislave sa stal redaktorom a neskôr odborným asistentom na SAV. Jeho výskum sa zameriaval na slovenskú literatúru, najmä na dielo P. O. Hviezdoslava a Ivana Krasku, a publikoval množstvo vedeckých prác a monografií o slovenskej lyrike.
- Narodenie a vzdelanie Stanislava Smatlaka.
- Práca v Slovenskej akadémii vied a redakčné pôsobenie.
- Významné publikácie a výskum v oblasti slovenskej literatúry.
osobnosti-zivotopisy/stanislav-smatlak/" class="wiki-link" title="Viac o: stanislav smatlak">Stanislav Smatlak
Narodil sa 28. novembra 1925 v Oslanoch v uradnickoucitelskej rodine. Do zakladnej skoly chodil v Nedozeroch, do gymnazia v Prievidzi, Zlatych Moravciach a Banskej Bystrici, kde roku 1944 aj zmaturoval. Potom studoval slovencinu a filozofiu na FF UK v Bratislave. Vysokoskolske studia zavrsil roku 1949. Uz ako vysokoskolsky student sa stal redaktorom vydavatelstva SAVU, neskor odbornym asistentom Literarnovedneho ustavu SAV a po skonceni skoly jeho vedeckym pracovnikom. Tu posobil, s vynimkou dvoch kratsich obdobi, ako literarny vedec az do odchodu na dochodok roku 1990. V rokoch 19521953 bol redaktorom vydavatelstva Smena a v rokoch 19601963 redaktorom Slovenskych pohladov. Zije v Bratislave.
Uz ako vysokoskolak publikoval literarne kritiky a literarnovedne clanky v odbornych casopisoch i v dennej tlaci. Badatelsky zaujem spociatku zameral na metodologicke problemy literarnej vedy. Svedcia o tom casopisecky publikovane studie Prispevok k stylu slovenskeho literarneho realizmu (1947) a K problemu hodnotenia v literarnej historii (1948), ako aj personalne a tematicky uzsie zamerane studie o diele Jana Cervena, Frantiska Svantnera a Kukucinovych Mladych letach. V tomto obdobi knizne publikoval naucne publikacie Zaklady teorie literatury (1953) a Teoria literatury (1955). Potom svoju literarnovednu pozornost obratil na zivot a basnicke dielo P. O. Hviezdoslava. Vysledkom tohto viacrocneho badatelskeho usilia bolo mnozstvo vedeckych i praktickych literarnokulturnych a vydavatelskych cinov. Zucastnil sa na priprave expozicie Literarneho muzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubine, spoluredigoval publikaciu Hviezdoslav v kritike a spomienkach (1954), pripravil dvojzvazkove vydanie Hviezdoslavovych Basnickych prvotin (1955, 1956) i Basnickeho zrenia (1957, 1958) a publikoval studie o jeho basnickej tvorbe, ktore neskor zhrnul do syntetickej publikacie Hviezdoslav: Zrod a vyvin jeho lyriky (1961). V 60. rokoch sa zameral na osobnost a basnicke dielo Ivana Krasku. Napisal casopisecky publikovanu studiu Poezia Ivana Krasku (1960), ktoru v rozsirenej podobe neskor publikoval v kniznej monografii Vyvin a tvar Kraskovej lyriky (1976). Sucasne s vyskumom Kraskovho diela sa venoval aj tvorbe viacerych sucasnych slovenskych basnikov, osobitne tvorbe L. Novomeskeho, ako aj problematike vzniku a vyvinu slovenskeho nadrealizmu a problematike poezie pre deti. Z uvedenych oblasti knizne publikoval monografiu Basnik a dieta (1963, 1976), personalnu monografiu Basnik Laco Novomesky (1967) a eseje o tvorbe M. Rufusa a M. Valka Pozvanie do basne (1971). Svoje poznanie z vyskumu dejin slovenskej lyriky zhrnul do syntetickych vedeckych monografii Stopatdesiat rokov slovenskej lyriky (1971) a Dve storocia slovenskej lyriky (1979), v ktorych podal uceleny vyklad dejin slovenskej poezie od obdobia klasicizmu az po sucasnost na pozadi spolocenskeho vyvoja a jeho premien v jednotlivych historickych obdobiach. Vyber z literarnokulturnej publicistiky 70. rokov vydal knizne pod nazvom Sucasnost a literatura (1975) a studie o vyvinovych tendenciach proletarskej literatury v knihe Program a tvorba (1977). Badatelsky zaujem o osobnost a tvorbu L. Novomeskeho uzavrel v syntetickej monografii divadlo/" class="wiki-link" title="Viac o: ladislav">Ladislav Novomesky, vydanej v cestine (Praha, 1978) a vo francuzstine (UNESCO, Paris 1981). Aktualne problemy sucasnej slovenskej literatury nastolil spolocne s Janom Stevcekom v publikacii Literarne rozhovory (1981), ktora obsahuje vybrane uvahy o literature spoza okruhleho stola literarneho casopisu Romboid. Suborom studii, uvah a eseji o slovenskej poezii 60. a 70. rokov je kniha V silociarach basne (1983), v ktorej sa pokusil o interpretaciu modernej slovenskej poezie. Popularny a na sirsie citatelske vrstvy zamerany nacrt zivota a diela Ladislava Novomeskeho predstavuje monografia Laco Novomesky (1984). Po spoluautorskej ucasti na tretom a stvrtom zvazku akademickych Dejin slovenskej literatury (1965, 1975), ktore spristupnuju dejiny slovenskej literatury v obdobi 18501918, sa Stanislav Smatlak podujal samostatne napisat syntetizujuce Dejiny slovenskej literatury od rozdelenie-stredoveku/" class="wiki-link" title="Viac o: stredoveku">stredoveku po sucasnost (1988). Priniesol v nich nove pohlady na nasu literarnu minulost, a to najma v starsich obdobiach jej vyvinu. Druhe, prepracovane vydanie tychto Dejin vychadza v dvoch zvazkoch (1997, 1998).
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kde sa narodil Stanislav Smatlak?
Narodil sa v Oslanoch.
Na akých školách študoval Stanislav Smatlak?
Študoval na základnej škole v Nedozeroch, gymnáziách v Prievidzi, Zlatých Moravciach a Banskej Bystrici, a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Aké sú niektoré z jeho významných publikácií?
Medzi jeho významné publikácie patrí 'Zaklady teorie literatury', 'Teoria literatury', a 'Dejiny slovenskej literatury od stredoveku po sucasnost'.