Maria Durickova

Maria Durickova

(obcianskym menom Maria Masarykova)

Narodila sa 29. septembra 1919 vo Zvolenskej Slatine v rolnickej rodine. Do ludovej a mestianskej skoly chodila v rodisku. Potom studovala na Ucitelskom ustave v Lucenci, kde roku 1938 zmaturovala. V rokoch 19491951 studovala dialkovo na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave slovencinu a rustinu, kde absolvovala sest semestrov. Ako ucitelka posobila v Hornom Tisovniku, Zitnej, Sajbe (Strelniky), Omastinej a v rokoch 19451951 v Bratislave. Potom bola rok sefredaktorkou casopisu Druzba, rok sefredaktorkou Zornicky a od roku 1954 redaktorkou vo vydavatelstve Mlade leta. V rokoch 19691970 bola sefredaktorkou obnoveneho Slniecka, literarneho mesacnika pre deti. Ideova orientacia Slniecka vsak nastupujucej normalizacnej moci nevyhovovala, preto Durickova musela z postu sefredaktorky odist. Zamestnanie si uz nehladala, stala sa profesionalnou spisovatelkou.

Knizne debutovala versovanou Rozpravkou o dedovi Mrazovi (1954), ktora svojou hravostou bola protipolom prevladajucej vojnovej tematiky v literature pre deti. Nasledovala zbierka epickych basni Carovna pistalka (1958) a zbierka kratkych proz pre najmensich citatelov Zajtra bude pekne (1959). Potom sa zamerala na tvorbu pre starsich ziakov. V knihe volne koncipovanych poviedok My z osmej A (1960) vyrozpravala zazitky dospievajucej mladeze s hlbokym pochopenim pre jej pohlad na svet. Kniha bola sucastou tzv. novej vlny literatury detskeho aspektu, ktora v 60. rokoch vyrazne ozivila literarny pohyb v slovenskej tvorbe pre deti a mladez. Sucastou tejto novej vlny boli aj knihy Danka a Janka (1961), Stihac na galuskach (1963) a Majka Tarajka (1965), ktora citlivo priblizila svet postihnuteho dievcata v dedinskom prostredi. V knihe Jasietka (1963) si autorka zvolila zaujimavy kompozicny postup: realisticka postava sa pohybuje v rozpravkovej krajine a stretava sa s viacerymi postavami zo slovenskych ludovych rozpravok. Autorska rozpravka O Gulkovi Bombulkovi (1962) je urcena najmensim. Na pribehu personifikovaneho vlneneho klbka rozprava o citovom svete deti a o formovani ich charakteru. V knihach Jozko Mrkvicka Spac (1972) a Nie je skola ako skola (1974) autorka ukazuje, ze skolske prostredie by malo byt priestorom na hravost, radost a fantaziu. Od knih Biela knazna (1973) a Najkrajsie na svete (1976), inspirovanych ludovou rozpravkou, presla k rozsiahlym kniham povesti a baji o historii zamok-historia/" class="wiki-link" title="Viac o: historia">historia-bratislavy/" class="wiki-link" title="Viac o: bratislavy">Bratislavy: Dunajska kralovna (1976) a Presporsky zvon (1978). Poznanie davnych dejov Bratislavy vyuzila na napisanie knizky Kluce od mesta (1981), co je historicka scifi o tajomnom bludeni dvoch sucasnych deti po historii Bratislavy. Povesti, baje a humoresky z rodneho zvolenskeho regionu literarne spracovala v knihe Zemsky kluc (1986). V knihe Panenska veza na Devine (1980) zoskupila material na povesti: o slovenskych mestach, hradoch, vrchoch, riekach Medzitym vydala knihy autorskych rozpravok Jahniatko v batohu (1984) a Co si hracky rozpravali (1986), v ktorej humornym sposobom, cez ozivene hracky v detskej izbe, priblizuje svet dietata a rozvija jeho fantaziu. Najmladsim citatelom su urcene knihy Emco (1988) a Rozpravky Cierneho Filipa (1989), ktore priblizuju detom prostredie Bratislavy. Dve knihy povesti o Bratislave vysli v spolocnom zvazku pod nazvom Bratislavske povesti (1990). Novy subor rozpravok spracuvajucich ludove namety nesie nazov Zlata priadka (1995) a Slncove dievcatko (1995). Kniha bratislavskych povesti, rozsirena o dalsi diel, vysla pod nazvom Dunajske povesti (1996). Knizka Vtacik, zlty zobacik vyjde do konca roka 1998. Su to autorske rozpravky s podtitulom Male rozpravky z velkeho mesta.

Vyznamna je aj Durickovej zostavovatelska, editorska, upravovatelska a prekladatelska cinnost. Z tejto oblasti treba uviest najma knihy: Zlata brana (1975), encyklopedia ludovych slovesnych utvarov pre najmensie deti, Preletel vtak cez slatinske vrsky (1960), folklorna monografia o rodnej Zvolenskej Slatine, Ked narod maly stal sa velkym (1984), svojrazna kronika SNP, Knizka pre vsetky slovenske deti (1997), vlastenecky zamerana antologia z tisicrocneho obdobia narodnych dejin a mnohe ine, napr. Zlaty hrach, Islo dievca po vodu, Spievaj si, vtacatko, Zlaty strom , Islo dievca po vodu, Spievaj si, vtacatko, Zlaty strom a dalsie.

M. Durickova prekladala poeziu i prozu z rustiny, cestiny a nemciny, zostavila a literarne upravila viacero suborov z rozpravkoveho pokladu narodov byvaleho Sovietskeho zvazu, napr. Bohatier Kremienok (1965), Laponcek Sampo (1974), Sedemfarebny kvietok (1975), Krasa nevidana (1977), Zazracna breza (1983) a ine.

Knihy M. Durickovej boli prelozene do 21 jazykov, okrem europskych aj do japonciny.

Viacere jej diela boli sfilmovane, napr. My z deviatej A (1963), A pobezim az na kraj sveta (podla novely Majka Tarajka, 1981), Kluce od mesta (1982), Zazracna rosa (1988), animovane televizne vecernicky Danka a Janka (1970) a Bratislavske rozpravky (19921994).