Jozef II.

/p>

Reformy:

1.centralizmus z Viedne 2.germanizácia 3.rozvoj manufaktúr 4.urbarialny patent – povinnosti poddaných, práva vrchnosti 5.robotný patent – zmierňoval poddanské povinnosti 6.zrušenie nevoľníctva – Jozef II; povstanie v severovýchodných Čechách 1775 7.tolerančný patent – obmedzil cenzúru 8.školská reforma.

Jozefínske obdobie:

10 rokov jeho vlády 6 tis. reforiem, nariadení a zákonov ostali v platnosti iba 2, ostatné na smrteľnej posteli odvolal

osobnosti-zivotopisy/jozef-ii/" class="wiki-link" title="Viac o: jozef ii.">Jozef II.:

od r. 1765 spoluvládca (po smrti Františka Lotrinského) bol pokrokovejší ako jeho mama, jej reformy sa mu zdali pomalé a nedostatočné ako človek bol veľmi nepríjemný, všetci ho nenávideli, uhorská šľachta najviac keď zomrel, nesmútilo sa ale oslavovalo (ohňostroj…) mal osobné kontakty s vedcami, veľa cestoval chcel z monarchie vytvoriť moderný štát

bol vlažný katolík, bol filozof-kozmopolita - to sa nepáčilo jeho matke jeho osobný život bol nešťastný

bol prísny, asketický, tvrdohlavý, neskrotný, povýšenecký, sarkastický, náladový, spurný, popudlivý

vymedzil kalorickú hodnotu stravy, obmedzil kúrenie, predal 1 kráľ. koní, zakázal plesy (určil, koľko sa ich môže usporiadať do roka) ani jedno gramatika-sloh/manzelstvo/" class="wiki-link" title="Viac o: manželstvo">manželstvo nedopadlo dobre do Márie Izabely Parmskej bol zamilovaný, no ona ho určite nemilovala (po jej smrti našiel korešpondenciu s jeho sestrou Kristínou a zistil, že ich vzťah bol viac ako priateľský)

odmietol sa oženiť 2. krát - tu rozpor medzi ním a jeho matkou nakoniec matke podľahol a vzal si Máriu Jozefínu Bavorskú - neprišlo k naplneniu manželstva, po 2 rokoch zomiera, nešiel jej ani na pohreb nie sú známe ani milostné aféry - 1. manželstvo ho poznačilo od úradníkov vyžadoval úplnú lojalitu, ale št. služba im zaručovala živobytie do konca života v prezlečení navštevoval úrady - malé chyby a vyhadzoval (vyhodený išiel na ulicu, nedostal podporu)

zrušil trest smrti, zaviedol nový trestný a občiansky poriadok (platil pre všetkých bez výnimky) poddaný nesmie pred feudálom kľaknúť a bozkať ruku, zrušil nariadenie, že ženy na 1 strane stola a chlapi na druhej hustá sieť donášačov - odvtedy sa tu vytvoril bezpečnostný byrokratický aparát systém tajnej služby

Od 1765 bol spoluvládcom Márie Terézie, bez schválenia senátu, a nemeckým cisárom, za uhorského kráľa sa korunovať nenechal, lebo uhorská šľachta bojkotovala reformy.

Je typickým predstaviteľom osvietenského absolutizmu, v súvislosti s ním hovoríme o tzv. jozefinizme. Odmietal moc cirkvi, bol vzdelaný a proreformne orientovaný. V štátnej správe presadzoval centralizáciu a germanizáciu v snahe o vybudovanie jednotnej ríše. Podporoval však aj národné jazyky jednotlivých oblastí, čo spôsobilo rast národného povedomia. Patenty pre rozvoj krajiny neboli prijaté šľachtou.

1781 - Patent o zrušení nevoľníctva vrátil roľníkom osobnú slobodu - uvoľnila sa sila pre manufaktúrnu výrobu uhorská šľachta ho odmietla, uhorský snem ho prijal až 1785, v praxi 1790 iba osobná sloboda, poddanské povinnosti ostali (zavedenie nevoľníctva: u nás - 1514 po Dóžovom povstaní Opusom tripartitom, v Čechách - po 30-ročnej vojne; koniec - 7. septembra 1848) 1781 v rakúskych a českých krajinách, 1785 v Uhorsku, 1790 bolo schválené uhorským snemom: poddaní získali mnohé práva a slobody (mohli sa slobodne sťahovať a ženiť), čo bolo prínosom pre rozvoj monarchie.

1781 - Tolerančný patent zrušenie žobravých rádov, ponechal len charitat. a školské rády zrovnoprávňoval náboženstvá v monarchii s katolicizmom prežili len tieto dva zákony Jozefa II. po jeho smrti - Leopold II. - znovu zavedenie cenzúry -> koniec jozefínskeho obd.

1782 - Židovský patent právo sťahovať sa do miest, zamestnanie, školy

1785 - územná reforma rozdelil Uhorsko na 10 dištriktov, dosadil viedenských úradníkov (takí, ktorí mu boli oddaní).

1788

obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a vytýčil aj sankcie. Ratio educationis vytyčuje vyučovacie ciele a obsah vzdelávania utilitaristicky, so zreteľom na potreby zamestnania jednotlivých spoločenských tried. Rozdeľuje školy na ľudové a latinské.

Reformy namierené proti cirkvi:

a) zrušenie 50% kláštorov a mníšskych rádov. Ponechal len kláštory a rády, ktoré sa venovali zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Zrušeným kláštorom odobral pôdu (raabizácia), a tú mohli následne získať ľudia. Na tejto pôde sa často vytvárali veľkostatky (sekularizácia). Tvrdo zasahoval aj proti jezuitom, ktorí boli proti reformácii.

b) Vylúčenie štúdia teológie z univerzít. Namiesto toho vytvoril špeciálne školy na prípravu kňazov (len pre katolíkov) – štátne generálne katolícke semináre ( napr. v Bratislave, študoval tu aj Bernolák).

Reforma štátnej správy:

Presadil centralizmus (centrom ríše bola Viedeň), germanizáciu. Štátny aparát tvorili odborníci a Uhorsko bolo rozdelené na 10 dištrichtov, zdanil uhorskú šľachtu.

Po vypuknutí revolúcie vo Francúzsku sa začali čoraz viac ozývať hlasy namierené proti Jozefovi. (najmä uhorská šľachta, ktorá nesúhlasila s jeho reformami). A tak bol donútený krátko pred smrťou odvolať všetky svoje reformy okrem zrušenia nevoľníctva a tolerančného patentu. Zomrel na tuberkulózu, ktorou sa nakazil počas bojov po boku Ruska proti Osmanskej ríši.

V duchu reforiem Jozefa II. vládol aj jeho brat Leopold II. (1790-1792). Po ňom na trón nastupuje František II. (1792-1835), ktorý sa pod vplyvom udalostí vo Francúzsku rozhodol pre návrat ku konzervatívnej forme vlády.