Jan Brezina

popis/" class="wiki-link" title="Viac o: osobnosti">osobnosti-zivotopisy/jan-brezina/" class="wiki-link" title="Viac o: jan brezina">Jan Brezina

Narodil sa 1. januara 1917 vo Vychodnej v robotnickej rodine. Do ludovej skoly chodil v rodisku, do gymnazia v Liptovskom Mikulasi, kde roku 1937 zmaturoval. V rokoch 19371941 studoval slovencinu a francuzstinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 19421943 bol uradnikom v Bratislave a v rokoch 19431946 odbornym pracovnikom Literarnovedneho ustavu SAVU v Bratislave. Potom odisiel do Matice slovenskej v Martine, kde viedol literarnohistoricky odbor. V rokoch 19521954 bol sefredaktorom vydavatelstva Matice slovenskej. Potom sa vratil do Ustavu slovenskej literatury SAV v Bratislave. Tu posobil vyse tridsat rokov az do odchodu na dochodok roku 1984. V rokoch 19541970 ako vedecky pracovnik, v rokoch 19701973 ako riaditel ustavu a potom znova ako vedecky pracovnik. Zomrel 4. 8. 1997.

Basnicke zaciatky Jana Brezinu su spojene s literarnym vystupenim i poetikou slovenskeho nadrealizmu. Debutoval basnickou zbierkou Nikdy sa nestretnem (1941). Prezentoval sa v nej ako basnik, ktoreho najvacsim inspiracnym zdrojom je detstvo a rodny kraj, no najma citovy vztah k matke. Z vlastnych vnutornych zdrojov vychadzal aj v druhej zbierke Volanie sloh/miesto-kde-sa-rad-vraciam/" class="wiki-link" title="Viac o: miesto">miesto spanku (1945). Zakladnym poetickym materialom tejto zbierky su snove vizie. V zbierke Anjel pokoja (1946) vyjadril nadej, ze po vojnovom konflikte ludstvo zmudrie a vsade zavladne mier a pokoj. V nasledujucich zbierkach Slnecny den pre vsetkych (1947), Vrchy sa ubrania (1947), Vrchy sa ubrania (1948), Najvyssi cas (1949), Spev lasky k novej Cine (1950) a V povstani (1955) sa postupne rozisiel s poetikou nadrealizmu. Zretelny navrat k vnutornym zdrojom vlastnej emocionality znamenala zbierka Okridleny den (1962). V zbierkach Vidim a vstavam (1967) a V zornom poli cierny strom (1969) neskryva svoj obdiv k vymozenostiam civilizacie, no na druhej strane vidi aj negativa, ktore materialny rozvoj priniesol do kvality medziludskych vztahov. K podnetom nadrealistickej poetiky sa ciastocne vratil v zbierkach Narecie hudby (1971), Nezaspi prvosienka (1975) a Nocne bdenie (1979), a to najma spojenim reflexie s imaginaciou a vyuzitim snovych prvkov. V zbierke Baladicka suita (1982) vyjadril uprimny vztah k rodnemu liptovskemu kraju a v zbierke Horucou linkou nastolil otazky existencie cloveka a perspektivy zivota na nasej planete. Syntezou basnikovho nazoroveho a poetologickeho vyvinu je zbierka Sviatok margaret (1987). Su v nej zastupene tematicke okruhy autorovho zaujmu, od socialnych, obcianskych, cestopisnych a lubostnych motivov az po motivy detstva a zivota sucasnych deti. Aj zbierka Pre koho svita (1989) ma sumarizujuci charakter, a to v rovine poetiky. Podobne mozno charakterizovat zbierku Miesto vo vesmire (1990). Vybery z poezie Jana Brezinu vysli pod nazvami Volanie miesto spanku (1967), Schodiste s torzom Amora (1975) a Diagram blesku (1986).

Vyznamnou oblastou tvorivych aktivit J. Brezinu je literarnovedna praca. V monografii krasko-nox-et-solitudo/" class="wiki-link" title="Viac o: ivan krasko">Ivan Krasko (1946) z poetologickeho hladiska podrobne preskumal strukturu stavby Kraskovej poezie i rytmicky podorys jeho versa. V kniznych publikaciach Hviezdoslavova neznama basen (1950) a Hviezdoslavova basnicka panychida na smrt Tolsteho (1952) uverejnil dve dovtedy nezname basnicke skladby P. O. Hviezdoslava a napisal k nim vacsie studie. V monografii Basnik Vladimir Roy (1961) preskumal jednotlive vyvinove etapy basnickej tvorby tohto popredneho predstavitela Slovenskej moderny. V diele Poezia Frana Krala a problemy slovenskej poetiky (1968) analyzoval basnicku tvorbu tohto autora. V monografiach Basnicke dielo Laca Novomeskeho (1982) a Basnik Jan Ponican (1988) versologicky analyzoval tvorbu tychto basnikov. Ako prekladatel sa prezentoval pretlmocenim romanu Honore de Balzaca Sagrenova koza.