I. Izakovic, významný slovenský autor a redaktor, sa narodil 15. novembra 1934 v Bratislave. Po ukončení štúdia sa stal redaktorom a neskôr vedúcim redaktorom vydavateľstva Tatran. Jeho literárna činnosť zahŕňa rozhlasové hry, romány a poviedky, pričom sa zaoberá etickými problémami súčasnej spoločnosti. Jeho dielo je preložené do trinástich jazykov.
- Narodenie 15. novembra 1934 v Bratislave.
- Vysokoškolské štúdium na FF UK v Bratislave (1953-1958).
- Práca ako redaktor a vedúci redaktor vydavateľstva Tatran.
- Tvorba zahŕňa rozhlasové hry, historické romány a vedeckofantastickú literatúru.
- Dielo preložené do trinástich jazykov.
Narodil sa 15. novembra 1934 v Bratislave v literarnej rodine Karola IzakovicaPodolinskeho. Ludovu skolu a prve rocniky gymnazia vychodil v Bratislave, potom studoval na Gymnaziu v Martine a v Kosiciach, kde roku 1953 zmaturoval. Vysokoskolske schule-studium-ausbildung/" class="wiki-link" title="Viac o: studium">studium jazyka slovenskeho a ruskeho absolvoval na FF UK v Bratislave v rokoch 19531958. Po skonceni studia sa stal redaktorom, roku 1968 veducim redaktorom vydavatelstva Tatran. Pred odchodom do dochodku pracoval ako sekcny sef pre umenie a literaturu na Ministerstve kultury SR.
Do literarneho diania publicisticky vstupoval uz v rokoch vysokoskolskych studii. Prve obdobie jeho tvorby je spojene s rozhlasom, pre ktory okrem inych zanrov napisal hry Smrt dona Juana (1963), Katarzia (1965), Ten, co kraca tmou (1967), Ubohy Pyrrhus (1968), Balada o odpustani nevinnym (1969), Proti veku nieto lieku (1972), Spomienky na Petrodvorec (1976), Fujarocka moja (1978), Viac ako laska (1980), Nie som stvoreny pre samotu (1989). Nastoluje v nich, podobne ako v divadelnych hrach Oidipus (Pravo odist) (1967) a Ploty stavat netreba (1977), eticke problemy sucasnej spolocnosti.
Podobne mozno charakterizovat aj jeho knizny debut, dvojnovelu Rekviem (1970). Druhou knihou I. Izakovica je historicky roman z ruskych dejin Rasputin a carovna (1972). V tretej proze Cudzie svety (1975) sa pokusil o vedeckofantasticky zaner. V romane Fontany (1978) zobrazil pribeh mladeho hudobneho skladatela, ktoreho lubostny vztah k tlmocnicke inspiruje na napisanie hudobnej skladby. Kniha Posledny Aztek alebo chvala archeologie (1981) je umelecky cestopis z autorovej cesty do Mexika. V biografickom romane Chvile stastia, roky muk (1983) zobrazil zivotnu cestu P. I. Cajkovskeho. Tematicky roznoroda je kniha poviedok Lamanie ladov (1986). K zanru biografickeho romanu sa vratil v knihe Genialny diletant (1988) o ruskom skladatelovi M. P. Musorgskom.
Pre malych citatelov napisal knihu zo zivota sucasnych deti Dobrodruzstva IvkaPivka (1978), pre mladez dva pribehy z dobyvania Noveho sveta Indianska krv (1993), historicku novelu Atahualpa, posledny Inka (1994) a babkovu hru Velke preteky (1995). Roku 1998 dokoncil roman Zivot a smrt venovany tragickemu osudu posledneho ruskeho cara.
popis/" class="wiki-link" title="Viac o: osobnosti">osobnosti-zivotopisy/ivan-izakovic/" class="wiki-link" title="Viac o: i. izakovic">I. Izakovic sa venuje aj prekladaniu umeleckej prozy a divadelnych hier z viacerych jazykov. Jeho diela prelozili do trinastich jazykov.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy sa narodil I. Izakovic?
I. Izakovic sa narodil 15. novembra 1934 v Bratislave.
Aké štúdium absolvoval I. Izakovic?
I. Izakovic absolvoval vysoké školské štúdium jazyka slovenského a ruského na FF UK v Bratislave v rokoch 1953-1958.
Aké sú niektoré z jeho známych diel?
Medzi jeho známe diela patrí rozhlasová hra 'Smrt dona Juana', román 'Rasputin a carovna' a kniha pre deti 'Dobrodruzstva Ivka Pivka'.