Referát sa zaoberá životom a prácou významného slovenského literárneho vedca a pedagóga, ktorý sa narodil v Kruzlovskej Hute. Po štúdiu na Filologickej fakulte sa venoval teórii literatúry a vzdelávaniu na vysokých školách. Jeho literárna činnosť zahŕňa množstvo publikácií a monografií, pričom sa špecializoval na verzológiu a teóriu literárneho textu.
- Narodenie a vzdelanie v Kruzlovskej Hute a Bardejove.
- Práca na Vysokej škole pedagogickej a neskôr na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.
- Publikácie a literárne dielo, vrátane zbierok poézie a odborných prác v oblasti verzológie.
Narodil sa 7. jula 1933 v Kruzlovskej Hute v rodine sklara. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, maturoval na Gymnaziu v Bardejove. V rokoch 19531957 studoval slovensky jazyk a literaturu na Filologickej fakulte Vysokej skoly pedagogickej v Presove. Po absolvovani studia zostal prednasat teoriu literatury na VSP a neskor na Pedagogickej fakulte UPJS v Presove. Roku 1967 obhajil hodnost kandidata vied o umeni a o rok neskor ziskal doktorat filozofie. Pre politicke postoje v roku 1968 a v nasledujucich dvoch desatrociach normalizacneho rezimu musel opustit miesto vysokoskolskeho ucitela. Po viacmesacnom hladani prace sa nakoniec zamestnal ako odborny pracovnik v Statnej vedeckej kniznici v Presove. Tu pracoval az do roku 1984, ked sa prestahoval do historia-bratislavy/" class="wiki-link" title="Viac o: bratislavy">Bratislavy a po rocnej tvorivej gramatika-sloh/na-dovolenke/" class="wiki-link" title="Viac o: dovolenke">dovolenke nastupil do Ustavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentacie ako samostatny vedecky pracovnik. Roku 1990 sa habilitoval na docenta a zacal prednasat uvod do studia literatury a teoriu literatury na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1994 je univerzitnym profesorom.
Do literatury vstupil basnickou zbierkou Podobu seba hladam (1962), ktora je vypovedou mladej nastupujucej generacie na zaciatku 60. rokov. Po dlhsom casovom odstupe vydal druhu basnicku zbierku pod nazvom Uzkost (1995).
Uz pocas vysokoskolskeho studia sa naplno venoval teoretickej literarnovednej praci, a to najma v oblasti verzologie. Uverejnil vyse tristo monografii, vedeckych studii, odbornych clankov, vedeckopopularnych prispevkov, literarnovednych kritickych stati a recenzii o vedeckej a umeleckej literature. Kratky vyber z nich vysiel pod nazvom Studie o slovenskom versi (1989). Predtym v spoluautorstve s J. Sabolom napisal publikaciu Zaklady exaktneho rozboru versa (1970). Vyznamna je aj jeho habilitacna praca Poetikum P. O. Hviezdoslava (1989), v ktorej autor teoreticky prehodnotil vyznamnu prekladatelsku cinnost P. O. Hviezdoslava z ruskej poezie (ekonomika/chemosvit-a-s/" class="wiki-link" title="Viac o: a. s.">A. S. Puskin a M. J. Lermontov).
Posledna knizne vydana Strausova monografia Strofa a metrum v poezii P. O. Hviezdoslava (1995), za ktoru mu udelili cenu Spolku slovenskych spisovatelov za rok 1995, organicky zapada do autorovho celkoveho verzologickeho badatelskeho projektu a tvori z hladiska tematickeho i metodologickeho jeho vyznamnu sucast.
Na rozdiel od pionierskych cias svojej discipliny osobnosti-zivotopisy/frantisek-straus/" class="wiki-link" title="Viac o: f. straus">F. Straus neskuma metrum len v jednom, vertikalnom, ale aj v horizontalnom smere. Tymto podstatne spresnuje a zjemnuje kvantitativnu metodu verzologie a cez statisticke parametre i cez pojmy entropie a redundancie ju zapaja do systemu teorie informacie. Touto cestou sa strohe statisticke data a kvantitativne udaje z informatiky stavaju sucastou vseobecnej vedy o povahe, prostriedkoch, postupoch a cieloch estetickych komunikatov literarnych textov.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kde sa narodil významný slovenský literárny vedec?
Narodil sa v Kruzlovskej Hute.
Aké je jeho najznámejšie literárne dielo?
Jeho najznámejšou literárnou prácou je zbierka básní 'Podobu seba hladam' z roku 1962.
Na akých fakultách prednášal počas svojej kariéry?
Prednášal na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.