Referát sa zaoberá históriou práv žien, ich bojom za zrovnoprávnenie s mužmi a významnými udalosťami a osobnosťami v tejto oblasti. Od začiatku 19. storočia, keď ženy nemali takmer žiadne práva, až po zisk hlasovacieho práva a zlepšenie pracovných a vzdelávacích podmienok, sa ženy organizovali a bojovali za svoje práva.
- Ženy pred 200 rokmi nemali právo voliť a boli považované za majetok mužov.
- V polovici 19. storočia začali ženy požadovať zrovnoprávnenie s mužmi.
- Hnutie za hlasovacie právo žien, známe ako feminizmus, sa začalo organizovane v roku 1848.
- Sufražetky bojovali za hlasovacie právo a mnohé z nich sa dostali do väzenia.
- Emily Davisonová sa v roku 1913 obetovala na protest za hlasovacie právo pre ženy.
- Hnutie za oslobodenie žien v 60. a 70. rokoch 20. storočia sa zameriavalo na zlepšenie práv žien a boj proti diskriminácii.
práva žien">Práva žien STE PRED DVESTO ROKMI mali ženy velmi málo práv. Nemohli volit a boli považované za majetok svojich otcov alebo manželov. V polovici 19. storocia však zacali požadovat zrovnoprávnenie s mužmi. Chceli získat hlasovacie právo a rovnaké právo na prácu a vzdelanie. Žiadali, aby mali právo i na majetok, na rozvod a na deti po nom. Boj za práva žien sa nazýval aj feminizmom. Mnohé sa na nom obetavo zúcastnovali. Ženy prvý raz organizovane požadovali, aby sa mohli zúcastnit na volbách roku 1848 v Spojených štátoch amerických. Okolo roku 1920 už sufražetky (angl. slovo suffrage znamená hlasovacie právo) dosiahli viacero vítazstiev, najmä v oblasti hlasovacieho práva a vzdelania. Koncom 60. rokov tohto storocia obnovili boj za rovnoprávnost. Nová vlna protestov sa volala hnutím za oslobodenie žien. V mnohých štátoch mala za následok prijatie zákonov, ktoré znamenali koniec diskriminácie žien.
SUFRAŽETKY
Roku 1905 použili jedny britské noviny slovo suffragette ako hanlivé pomenovanie žien bojujúcich za svoje hlasovacie právo. Sufražetkám sa však pomenovanie zapácilo a slovo sa vžilo - ludia ho používajú ešte aj dnes. Vela sufražetiek sa dostalo pre svoje názory do väzenia.
EMILY DAVISONOVA
Roku 1913 britská sufražetka Emily Davisonová sa hodila pod vedúceho kona na dostihoch a zahynula. Svojím protestom upútala pozornost verejnosti na kampan Hlasovacie právo pre ženy.
SUSAN B. ANTHONYOVA
Jedna z vodkýn hnutia za hlasovacie právo žien v Spojených štátoch amerických S. B. Anthonyová (1820-1906) pomáhala založit Revolution, prvé feministické noviny.
NÁSILNÉ KRMENIE
Roku 1909 odmietali väznené sufražetky jedlo. Väzenský dozorcovia ich krmili násilím tak. že im vkladali cez nosnú dierku tenkú rúrku do žalúdka a cez nu im liali potravu. Bolo to bolestivé a niektoré ženy pritom vážne poranili. Násilné krmenie sa skoncilo roku 1913.
HNUTIE ZA OSLOBODENIE ŽIEN
Koncom šestdesiatych rokov a v sedemdesiatych rokoch hnutie za oslobodenie žien bojovalo za dalšie zlepšenie práv žien. Ženy na celom svete demonštrovali za rovnaké mzdy, za lepšie zdravotnícke služby a za skoncovanie s pornografiou a násilím voci ženám. ZENY POCAS VOJNY Pocas 1. svetovej vojny (1914-1918) ženy vo Velkej Británii udržiavali chod tovární, kým muži bojovali na fronte. Dokázali, že sú rovnocenné mužom. Roku 1918 získali britské ženy po dovršení 30 rokov hlasovacie právo.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy ženy prvýkrát organizovane požadovali hlasovacie právo?
Ženy prvýkrát organizovane požadovali hlasovacie právo v roku 1848 v Spojených štátoch amerických.
Kto bola Emily Davisonová a aký bol jej význam?
Emily Davisonová bola britská sufražetka, ktorá sa v roku 1913 obetovala na protest za hlasovacie právo pre ženy, keď sa hodila pod vedúceho kona na dostihách.
Aké boli hlavné ciele hnutia za oslobodenie žien v 60. a 70. rokoch?
Hlavné ciele hnutia za oslobodenie žien zahŕňali boj za rovnaké mzdy, lepšie zdravotnícke služby a skončenie pornografie a násilia voči ženám.